Ako sa modliť. Modliť sa len za zdravie a Božie požehnanie? Alebo môžeme Boh otravovať v každej záležitosti nášho dňa?

Niektoré zbozné duse venujú vela casu cítaniu a úvahám, ale málo prosia. Nie je pochybnost o tom, ze duchovné cítanie a rozjímanie o vecnych pravdách sú velmi uzitocné. Ovela uzitocnejsia je vsak, hovorí sv. Augustín, prosebná modlitba. Cítaním a rozjímaním poznávame svoje povinnosti, modlitbou vsak dosahujeme milosti k ich plneniu. Co by bolo platné cloveku poznat svoje povinnosti a potom ich neplnit? Boli by sme pred Bohom len viac vinní! Cítajme si a rozjímajme akokolvek mnoho, predsa nesplníme svoje povinnosti inác, iba ak budeme Boha prosit o pomoc k ich splneniu.

Sv. Izidor preto upozornuje, ze diabol sa nikdy nenamáha viac, aby nás rozptylil myslienkami na pocetné starosti, ako ked spozoruje, ze sa modlíme a prosíme o milosti. A preco? Pretoze nás nepriatel vidí, ze inokedy nezískame tolko nebeskych pokladov, ako v dobe modlitby. Najvzácnejsím ovocím vnútornej modlitby je prosba k Bohu o milosti, ktoré potrebujeme k zotrvaniu a k vecnej spáse. Vnútorná modlitba je prakticky potrebná pre dusu najmä preto, aby sa udrzala v Bozej milosti. Lebo ked sa clovek nevzchopí vo chvíli rozjímania, aby prosil o milosti, ktoré sú potrebné pre zotrvanie, urcite to neurobí inokedy, lebo bez rozjímania ho ani nenapadne, aby prosil o milosti, ani si nespomenie, ako je prosebná modlitba potrebná. Avsak ten, kto rozjíma kazdy den, lahko pozná potreby svojej duse, nebezpecenstvá, v ktorych sa nachádza i potrebu modlitby. Preto bude prosit a obdrzí milosti, ktoré mu dopomôzu k zotrvaniu a k spáse. P. Segneri prehlásil o sebe, ze na zaciatku si pri rozjímaní vzbudzoval skôr zbozné vzdychy ako prosby. Avsak ked spoznal potrebu a nesmierny úzitok prosebnej modlitby, cím dalej, tym viac miesta venoval vo svojich rozjímaniach prosbám.

odkaz

Král Ezechiás: „Pistím ako lastovicka, ako holub hrkútam" (Iz 38:14). Mládatá lastovicky len pistia, ked sa dozadujú pomoci alebo potravy od svojej matky. Takto si máme pocínat vsetci, ked si chceme udrzat zivot milosti. Musíme bez prestania kricat a ziadat Boha o pomoc, aby sme sa mohli vyvarovat smrtelnému hriechu a mohli pokrocit vo svätej Bozej láske. P. Rodriguez rozpráva, ze sa kedysi zisli prvokrestanskí pustovníci, ktorí boli nasimi prvymi duchovnymi ucitelmi, na poradu a radili sa, ktoré cvicenie je najuzitocnejsie a najdôlezitejsie pre vecnú spásu. Zhodli sa v tom, ze to je casté opakovanie Dávidovej prosby: "Boze, príd mi na pomoc; Pane, ponáhlaj sa mi pomáhat" (Zalm 70:2). Kto sa chce spasit, píse Kassián, musí stále opakovat: Boze môj, pomôz mi, Boze môj, pomôz mi! Tak musíme robit od prvého prebudenia ráno; tento vzdych musíme opakovat vo vsetkych potrebách a duchovnych i casnych prácach, najmä, ked nás prenasleduje nejaké pokusenie alebo vásen. Sv. Bonaventúra vraví, ze casto obdrzíme milost skôr krátkou prosbickou, ako mnohymi inymi dobrymi skutkami. Sv. Ambróz dodáva, ze kto Boha o nieco prosí, dostáva to uz pri modlitbe, lebo prosit Boha o milost a dostat ju od neho, je to isté. Preto sv. Ján Zlatoústy napísal, ze niet cloveka mocnejsieho nad toho, ktory sa dobre modlí, lebo taky má úcast na Bozej moci. Aby sme dosiahli dokonalost, hovorí sv. Bernard, potrebujeme rozjímanie a modlitby. Rozjímaním poznáme, co nám chyba a prosebnou modlitbou dostaneme, co potrebujeme.

Je mi jasne, ako s modli, ale co je to presne rozjimanie a ako a robi?