Ako rozoznať pravého kresťana od (potenciálne) falošného?

Ako rozoznať pravého kresťana od (potenciálne) falošného?

Odjakživa existovali ľstiví hadi (Gn 3), klamári (Jn 8, 44), farizeji - pokrytci, zradcovia - Judáš Iškariotský... Preto je, žiaľ, namieste aj taká otázka, ako rozoznať takýchto zlých a falošne dobrých od pravých a teda tých, ktorí dané prejavy myslia úprimne, ktorí sa nám nesnažia napr. niečo podsúvať, podkladať (akoby dávať niečo pod vedomie, mimo nášho vedomia)...

1. Okrem iného ide o symboly, pozadie, prostredie, príslušné predmety, ktoré sú tam prítomné. Dominuje u nich - na tom mieste - Pánov kríž? Je tam kresťanský kríž ako dominantný symbol? Alebo nie je? Aké sú v danom prostredí symboly? A je na danom mieste Biblia? Má tam Biblia - Sväté písmo významné postavenie? Bozkajú s úctou dané osoby kríž a Bibliu? Prejavujú im úctu? Alebo sa im vyhýbajú, boja sa ich "ako čert kríža"? Už napr. i Svedkovia Jehovovi odmietajú kríž, pričom tvrdia, že pôvodne išlo vraj o "kôl". Alebo nedajbože namiesto týchto kresťanských symbolov a dôležitých vecí je tam napr. tehlový múr - stena a osvetlená lampa? To sú však skôr symboly slobodomurárov, "osvietených" iluminátov (luciferiánov)... alebo koho, čoho? Lebo kresťanstva zrejme nie.

2. Dokážu vyznať vyznanie viery? Napr. tzv. Apoštolské?
"Verím v Boha, Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána,
ktorý sa počal z Ducha Svätého,
narodil sa z Márie Panny,
trpel za vlády Poncia Piláta,
bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.
Zostúpil k zosnulým,
tretieho dňa vstal z mŕtvych,
vystúpil na nebesia,
sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.
Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého,
v svätú Cirkev katolícku,
v spoločenstvo svätých,
v odpustenie hriechov,
vo vzkriesenie tela
a v život večný. Amen."

3. Dokážu sa zriecť diabla, satana, lucifera, belzebuba a ďalších zlých duchov, ktorí odporujú Kristovmu kráľovstvu? Dokážu jasne vyjadriť, že ich odmietajú v mene Pána Ježiša Krista?

4. Dokážu vyriecť a uplatňovať tzv. modlitbu spasenia? Uvádzam príklad:
"Drahý Pane Ježišu Kriste, verím, že si za mňa zomrel na kríži a že na tretí deň si vstal z mŕtvych.
Ježiš, prosím Ťa, odpusť mi všetky moje hriechy a očisti i prikry ma so svojou svätou krvou.
Prosím Ťa, Pane Ježišu Kriste, príď teraz do môjho srdca a života.
Ježiš, teraz Ťa príjmam za svojho Pána a Spasiteľa a odovzdávam ti svoj život.
Vyznávam, že Ježiš Kristus je Pán. Modlím sa v mene Ježiša Krista. AMEN."

4. Modlia sa základnú modlitbu Otče náš podľa Písma a v mene Ježiša Krista?

5. Modlia sa tiež napr. modlitbu: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!" ?

6. Uznávajú dôležitosť resp. úctu Ježišovej matky Panny Márie. Nie nejakú prehnanú, netreba, aby z nej robili pomaly nejakú bohyňu. To iste nie. Ale stačí aspoň, keď uznávajú a vyznávajú, čo o nej samotná Biblia uvádza v Evanjeliu podľa Lukáša 1 (ako aj inde): odkaz

Viete si predstaviť, že by povedzme nejakí diablovi (luciferovi) agenti sa pokúšali infiltrovať do kresťanstva? Pracovali by sčasti šikovne s pojmami a výrazmi kresťanstva, Biblie, ale podsúvali by napokon iný - povedzme "osvietený" - obsah? Ja si to predstaviť viem. Ale je to naozaj tak? To už s istotou neviem. Mne to žiadni ľudia nikdy nepovedali takto priamo. Ale myslím si, že Duch hovorí, že prinajmenej nedá sa to vylúčiť.

Čo vy na to? 🙂 Možno je to sčasti i dôsledok toho, že samotní kresťania rôznych vetiev a denominácií, cirkví a siekt sa hádajú medzi sebou... A čert nikdy nespí. ,Tak vám treba, keď ste hlúpi...', si možno povie... Možno si tie veci ľudia zaslúžia a preto to Boh na nich dopúšťa, nie?

Napríklad Enfanta infiltrovali diabli, aby menil význam kresťanstva. Kresťanstvo je totiž svetonázor, a tak sa môžu v kresťanstve, a aj sa vyskytujú ako dobrí tak i zlí ľudia. Aj v humanizme sa vyskytujú zlí ľudia, menovite Kasafran, rôzni eštebáci.

Enfant, zamyslí sa nad tými zlými kresťanmi, čo ako ich nazývaš, falošnými, prečo potom štát ich financuje? Prečo namiesto rôznych táranín nebojuješ za to, aby došlo ku skutočnej odluke cirkví od štátu? Aby si tzv. praví (skutoční) kresťania finacovali svoje náboženské organizácie!!! Mne z tých kresťanov sú najviac sympatickí Jehovovi svedkovia, pretože odmietajú prijať peniaze od štátu!

4., 5. Lemmy, vieš čo? Možno máš pravdu. Teda chcem povedať, že načo tu vlastne vypisujem tieto veci? Veď sám tam uvádzam, že neviem, že nemám dôkaz - nikto mi to nepovedal a podobne. Asi mi občas šibe, asi to s tým vínkom ozaj trochu preháňam.
Ospravedlňujem sa všetkým. Berte ma s rezervou

Prosím admina vymazať túto tému. Vďaka

Admin bojuje na Ukrajine, nemá čas na DF.sk. Inak, téma je dobrá, pokojne môžeme diskutovať o dobrých a zlých kresťanoch. Napríklad, sú dobrí alebo zlí kresťania, ktorí chcú ženám po znásilnení zabrániť zničeniu zygoty a chcú ich zákonom donútiť k donoseniu dieťaťa?

Inak rád si občas na rozptýlenie pozriem dokumentárny seriál Noc v archíve, napr.
odkaz

Ako rozlíšiť ?
Ježiš to opakovane rozprával:
Po ovocí poznáte ich.
Dobrý strom dáva dobré ovocie, kým zlý strom zlé ovocie.
Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré veci, kdežto zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci. Lebo čím je srdce preplnené, o tom hovoria ústa.

No a kto má kapacitu rozmýšľania vyspelejšiu, tak si môže vypomôcť Jungovou definíciou svedomia a cez ňu posudzovať a rozlišovať ľudí.
Rozlišovanie ľudí podľa toho či dodržujú zákony alebo akési "humanistické" rozlišovania podľa etických kódexov, "slušnosti" správania, premennej morálky, je - môže byť veľmi falošné, lebo to všetko sa dá zahrať a zneužiť.
"Svedomie – Jung (Slova duše):
Je lhostejno, jakým způsobem je zdůvodněno – staví před jednotlivce výzvu být poslušen svého vnitřního hlasu, i přes nebezpečí, že by se zmýlil…
Svědomí je samo o sobě autonomní psychický faktor,…
Rozhodující faktor svědomí je zde, jak se zdá, jiný: nevychází z tradičního mravního kodexu, ale z nevědomého základu osobnosti či individuality. Rozhodnutí je čerpáno z temných vod hlubin. Takové kolize povinností se jistě často a pohodlně řeší mravním rozhodnutím, to znamená potlačením protikladů, ne však vždy. Jestliže je člověk dostatečně svědomitý, pak dochází ke konfliktu a vzniká tvůrčí řešení, které přichází skrze konstelovaný archetyp (vonkajškom vyvolaný duševný proces s pôvodom v pravzore rodových skúseností ako súčasť nevedomia) a má onu donucujíci autoritu, kterou právem charakterizujeme jako vox Dei. Způsob řešení odpovídá nejhlubším základům osobnosti i její celosti, která obsahuje vědomí i nevědomí a proto se vůči Já projevuje jako nadřazená,…
Vtělením vzrostl význam člověka. Účastníme se božského života a musíme převzít novou odpovědnost:
Spočívá v pokračování v božském uskutečňování, totiž v úloze naši individuace. Individuace neznamená jen, že se člověk stal na rozdíl od zvířete skutečně lidským, nýbrž že se má stát z části božským. Prakticky to znamená, že dospěje, bude odpovědným za svou existenci, bude vědět, že nejen on je závislý na Bohu, ale také Bůh na člověku. Ve vztahu člověka a Boha musí pravdepodobne dojít k významné proměně! Naše uctívání Boha a náš vztah k Bohu se již nebudou vyjadřovat ve vypočítavém velebení neprobádaného Krále nebo v dětských modlitbách k milujícímu Otci, nýbrž v zodpovědně prožívaném životě a v naplňování božské vůle."