Ako nás vidia zvieratá? Napríklad kone...

Pohľad na ľudí z pohľadu koňa bol veľmi dobre vykreslený v rozhlasovej hre Vandy Kyselicovej Ikarov pád. Bola napísaná podľa skutočného príbehu kaskadérskeho koňa Ikara. Veľmi pekná hra, nečudo, že získala ocenenie ako najlepšia rozhlasová hra pre mládež na Prix Ex Aequo v novembri 2014.
Tí, ktorí ste túto dojímavú hru nepočuli: odkaz
Zaujíma ma ten skutočný príbeh, nikde sa ho neviem dopátrať...

toto ?
odkaz

odkaz

Hru som nevidela, ale pripomenulo mi to jednu básničku, zloženú po Poplerovej smrti:

Ze stromů padal za listem list ,kol uší divoký svist.Vzepřel se kůň s jezdcem se vznes skokem se skončil steple-chasse. Živote sbohem měl jsem tě rád dáváš mi dnes překrásně umírat .Otěže v rukou a pod koněm, pod hlavou ustlals mi měkkou zem . Nejsladší hudbu, kterou jsem znal naposled slyším teď kopyt cval. Dal jsi mi víc než jsměl jsem si přát -umírám v sedle ,umírám mlád.Duše má choulí se v ticho a klid , oči už nebolí sluneční svit. Jest ještě někde start můj a cíl,kde bych si stuhy vydobyl? Není už překážek na nichž bych kles dnes jedu poslední steple-chasse.

A ako by rozmýšľali koníky?

Nasyť mne, pane, napoj mne a dej mi čistotu a prostornou stáj,
když skončena je denní práce.
Mluv se mnou, neboť Tvůj hlas mi nahrazuje otěže.
Budeš-li ke mně laskavý, budu Ti sloužit s radostí a najdeš místo v mém srdci.

Netrhej otěžemi, prosím, nesahej po biči, jdeme-li kupředu.
Dej mi čas, abych pochopil Tvůj záměr.
Neměj mne za nepozorného, když nesplním Tvou vůli - možná, že sedlo
nebo podkovy nejsou v pořádku.

Neuvazuj mne příliš krátce a nestříhej mi ocas,
který je mou jedinou zbraní proti mouchám a komárům.
Až poznáš, že se mé dny krátí, až Ti již nebudu moci sloužit, můj milovaný pane,
nenech mne, prosím, hladovět a mrznout a neprodávej mne.

Buď tak dobrotivý a připrav mi rychlou,
milosrdnou smrt a Bůh se Ti odmění zde i na věčnosti.

Kone sú nádherné zvieratá... Ale vždy mi pritom napadne aj to, že nádherné sú vlastne aj tie zvieratká, nad ktorými sa otriasame hnusom... či nie? 🙂))

👍: nrbatas

Nadja, je to pekné, čo si napísala. Ale ten link v úvodnom článku znamená to, že hru si možno stiahnuť a vypočuť si ju. Niečo z toho, čo píšeš, s hrou aj trochu súvisí...

Túto hru som počul v rádiu už dva razy. Je aj o tom, ako človek ide za niečím a pritom stráca všetko, aj sám seba. Vzťah koňa a mladého chlapca, ktorý sa zaľúbi a rozhodne sa ísť za svojou láskou a opustí koňa, vďaka ktorému sa stal tým, čím je. Obaja však stratili nielen jeden druhého, ale všetko - zmysel života. Svoj životný príbeh rozpráva koník, pričom uvažuje: "U ľudí neexistuje navždy", alebo tak nejako.
Veľmi pekné. Tiež by som rád poznal ten skutočný príbeh, na základe ktorého hra vznikla, alebo ktorým bola inšpirovaná (?).

Zaujímavé je aj zachytenie doby, v ktorej sa príbeh odohráva. Ten hnusný jazdec, ktorý sa neosvedčil, bol preradený na iné - lepšie miesto. "Hvězda padá vzhůru". Vtedy o tom rozhodovali orgány KSČ. Deje sa to však aj v dnešnej dobe, napriek tomu, že máme demokraciu...