Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Ako nás (ne)testovali. Autentická skúsenosť

6
reakcií
111
prečítaní
Tému 9. apríla 2020, 23:21 založil Boris.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Boris muž
   9. 4. 2020, 23:21 avatar
Premýšľam nad „všadeprítomnou“ starostlivosťou o seniorov, o ktorej v ostatnom čase radi hovoria politici a ich krízové štáby. Lekári denne upozorňujú na to, že seniori sú v čase prebiehajúcej pandémie ohrozenou skupinou a práve preto by sme im mali venovať zvýšenú pozornosť.

Boli sme dva týždne choré, moja mama a ja.
Vzhľadom na jej vyšší vek s ňou bývam v spoločnej domácnosti a starám sa o ňu. V polovici marca sa rozkašľala ona, pár dní po nej ja. Nasledovali vysoké horúčky, nevoľnosť, dusivý suchý kašeľ, ale aj bolesti kĺbov či brucha. Riešili sme to s obvodným lekárom cez telefón, poctivo sme dobrali všetky lieky a kvapky proti kašľu, ale ani po 10 dňoch sa mamin stav nezlepšoval, hoci teploty jej našťastie klesli.

Kontaktovala som všetky možné telefónne čísla, pretože som kvôli príznakom a nepríjemnému priebehu ochorenia, začala mať podozrenie na Covid 19. Z každého čísla ma presmerovali na nejaké iné. „Finále“ bola okresná hygienická stanica v meste na juhozápade Slovenska. Nahlásila som aj kontakty s osobami, ktoré mohli byť rizikové a teoreticky nás mohli nakaziť.

Okresná hygienička od stola rozhodla, že nás testovať netreba, lebo nemáme cestovateľskú anamnézu a kontakty, ktoré preverovala, považovala asi za neškodné. Nám sa však s odpoveďou ani po niekoľkých dňoch neozvala. Jej „verdikt“ som sa dozvedela až po ďalšom telefonáte obvodnému lekárovi, ktorého som informovala o pretrvávajúcom silnom kašli a krátkom dychu. S tým, že mama je veľmi zoslabnutá, má bolesti kĺbov, priedušiek a je veľmi bledá. „Snáď si nemyslíte, že bude červená“, zašveholil obvoďák odpoveď, ktorú zrejme považoval za sofistikovanú diagnózu.
Na odber krvi nám striktne zakázal prísť (predpokladám, že sa bál nákazy) navrhol však, že vypíše ďalšiu konskú dávku antibiotík, bez vyšetrenia. Na môj argument, že mama práve jedno balenie atb dobrala a ďalšie by jej oslabený žalúdok nemusel zvládnuť, nereagoval a odbil ma vetou, že „tam má veľa pacientov“. Malo mi byť jasné, že ho zdržujem. Otázku testovania zmietol zo stola, lebo ho hygienička vyhodnotila ako neodôvodnené. Oponovala som, že mama sa naozaj necíti dobre a je v ohrozenej vekovej skupine, pre ktorú môže byť nebezpečná aj „obyčajná“chrípka. Pán doktor to zaklincoval bonmotom, že ho nezaujímajú reči typu „jedna pani povedala“(doslovný citát), ale názor okresnej hygieničky.

Nasledoval ďalší telefonát na epidemiologickú a hygienickú stanicu, kde som sa dožadovala vysvetlenia. „Počkajte, dám vám šéfku“, vraví mi osoba, ktorá pri predávaní slúchadla polohlasne vraví :“Matku chce dať testovať, nejaká bláznivá.“ Jej mentálny svet zrejme túto moju požiadavku vyhodnotil ako niečo nenormálne.
Pýtam sa „šéfky“, či je u jej podriadených bežné, že sa takto vyjadrujú o volajúcich. Habká, ospravedlňuje sa mi a zároveň dodáva, že v okresnom meste, kde bývame, nám pomôcť nevedia a testy sa robia iba v Bratislave. Ako sa k nim dostať, už nepovie.

Večer sa mame ťažko dýchalo, volala som záchranku, aby mi poradili ako ďalej. Operátorka bola ústretová (prvá ústretová a milá osoba po nespočetných telefonátoch) . Po detailnom opise príznakov, vrátane silného suchého kašľa v noci a dlhodobej straty čuchu a chuti (môj prípad), konštatuje silnú indikáciu na Covid 19 a odporúča mi okamžité testovanie v Bratislave alebo Trnave. Ráno voláme do Trnavy. Môj brat sa dokonca zhovára s primárkou infekčného oddelenia. Chápe naše obavy o mamin nepriaznivý stav, ale slušne ho upozorní, že nemá zmysel tam cestovať, lebo musíme mať odporúčanie od lekára a navyše testujú prednostne tých, ktorí prišli zo zahraničia. Testov majú vraj málo a na nasledujúci deň(27.3) už majú objednaných 10 pacientov.

Volám teda na infolinku okresnej nemocnice, či tam môžem mamu priniesť, ak sa jej stav nezlepší. Informujem ich aj o mojom rozhovore s operátorkou záchrannej služby. „Ak ste podozriví z koronavírusu, tak do nemocnice určite nechoďte. Treba volať záchranku“, dostalo sa mi ďalšej povzbudivej odpovede. Na druhý deň sa mame opäť ťažko dýcha, lapá po dychu a má silný kašeľ. Volám znova záchranku a zase opisujem všetky príznaky. Posielajú k nám biohazard sanitku so zdravotníkom v ochrannom obleku. Pýtam sa ho, či nám urobí výtery z nosa a krku, aby sme mali istotu, či sme alebo nie sme nakazené koronavírusom. Vraví, že nie, že vezme mamu do nemocnice na infekčné oddelenie. „Ale my sme choré obe, takže ak to má ona, zrejme to mám i ja“, hovorím mu. To sa vraj bude riešiť potom. Medzitým zistí, že mama nemá horúčku a prevoz je zrazu neaktuálny. „Mali sme vysoké horúčky minulý týždeň, ale jej sa ťažko dýcha, má to v rôznych intervaloch, pár hodín jej je lepšie a potom zrazu lapá po dychu, ako keby mala na prieduškách nejakú záklopku“, vysvetľujem zdravotníkovi. Konštatuje, že mama má saturáciu celkom dobrú a ústa ešte nemá fialové, takže je zbytočné ju brať do nemocnice, kde by sa – podľa jeho slov- mohla nebodaj nakaziť ešte viac. Naivne som si myslela, že ju čiastočne vyšetria u nás doma a že nám, ako inak, odoberú vzorky na testovanie. Nič z toho sa neudialo. Vysvetľujem mu, že nechceme zneužívať sanitku,ale nemali sme inú možnosť, lebo na nemocničnej infolinke nám povedali, že ak je problém, máme volať záchranku.

Mama je pochopiteľne, vystrašená, v strese a nevie čo sa bude diať. „V pohode mami, zostávaš doma“, upokojujem ju. Keby sa to zhoršilo, máme vraj znovu volať záchranku. A či sme sa dali otestovať, pýta sa zdravotník v skafandri. Opisujem mu všetky neúspešné pokusy dať sa otestovať, na čo s pochopením odvetí, že o tom vie svoje a že ani on nie je ešte otestovaný. Máme vraj zostať ďalšie dva týždne doma, nikam nechodiť. (Koľko ľudí s „prechladnutím“ alebo takzvanou chrípkou takto dopadlo a nedozvedeli sa o svojej diagnóze len preto, lebo nemali cestovateľskú anamnézu? )

Celé týždne počúvame z úst politikov kvetnaté reči o tom, ako treba chrániť ohrozenú skupinu seniorov. O tom, že v prvom rade budú testovaní ľudia s rozvinutými príznakmi a samozrejme, seniori first. Veď o senioroch tak pekne rozpráva aj pani prezidentka, dojímavo sa im prihovárali bývalý i súčasný premiér, na ochranu starých ľudí myslia i krízové štáby, hoci možno iba pred kamerami a zapnutými mikrofónmi.

Nezainteresovaný pozorovateľ by po tlačovkách politikov nadobudol dojem, že sa u nás seniori majú ako vo vate a že sa všetky krízové štáby priam predháňajú v tom, ktorého seniora s príznakmi koronavírusu otestujú skôr. Keď narazíte na realitu, spočiatku nechápete. Veď ide predsa o dôchodcov vo vysokom veku, naše mamy, babky. Všetci ich máme radi a chceme ich chrániť.( Napriek tomu k vám niekedy vírus zavíta sám, nemusíte nikam cestovať. Stačí pár nezodpovedných ľudí, ktorí sa nepriznali ku kontaktom s cudzincami a spokojne prišli na návštevu. To bol zrejme aj náš prípad.)
Každý vie,že seniorov môže ohroziť aj „obyčajná“ chrípka, nieto ešte zákerný koronavírus.

Zrazu ste však svedkom toho, ako si váš problém zodpovední posúvajú „z čísla na číslo“ a na konci dňa vám zostáva čaj, paralen a nádej, že sa stav vášho rodiča (i vás samotných) zlepší. Modlíte sa a ďakujete za každý nádych. Za dar dychu, ktorý ste doteraz považovali za niečo prirodzené. Akokoľvek pateticky to pre zdravých jedincov môže znieť. Na Slovensku malo nastať „masívne testovanie“, údajne až 3000 testov denne. Ale v realite k nám koncom marca prišiel zdravotník v ochrannom odeve a nespravil nám ani výter z hrdla. Ak takýto prístup zodpovedá „masívnemu testovaniu seniorov a ľudí s príznakmi“, začínam mať vážne pochybnosti…

My, čo sme boli chorí takpovediac v prvej vlne ,máme totiž opačnú skúsenosť. A možno je nás viac ako sa zdá. Začiatkom apríla síce pribudli nové odberové miesta pre samoplatcov, ale od masívneho testovania sme stále ďaleko. V Singapure alebo v Južnej Kórei testovali ľudí priamo doma a zadarmo, aby mali reálny prehľad o počte nakazených osôb. Či ho bude mať aj Slovensko, je otázne.


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   9. 4. 2020, 23:51 avatar
Podla tých bludov to bude slobodný vysielač            

To je mňamka na parádu pre idiotov tvojho druhu neodolatelne čítanie nezmyslov infovojačik v bankrote


6.
označiť príspevok

Boris muž
   10. 4. 2020, 00:18 avatar
Troll (či trol) je v internetovém slangu účastník online diskusních fór, chatů či blogů, který začíná hádky, provokuje čtenáře na internetu a rozsévá neshody tím, že zveřejňuje záměrně provokativní, urážlivé nebo irelevantní (off-topic) příspěvky k citlivým tématům. Jeho cílem je vyprovokovat ostatní uživatele k emotivní odezvě[1][2] nebo jinak narušit normální, věcnou diskusi[3] a odklonit se od tématu debaty. Činnost trolla bývá v internetovém diskurzu nazývána trollingem či trollováním.

cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Boris muž
   9. 4. 2020, 23:23 avatar


3.
označiť príspevok

Bijoux žena
   9. 4. 2020, 23:27 avatar
gabčíkovo rules nabudúce ked sa bude stazovat hentej sestra z kulturblogu , ze chudáci musia sediet v rakúsku hoteli
Súhlasí Osvietený


4.
označiť príspevok

Bijoux žena
   9. 4. 2020, 23:33 avatar
Nie, nepôjdem do štátnej karantény

Od 12. marca sedím doma na zadku v dvojizbovom bytíku v Prahe. Spolu s manželom. Za celý čas, hneď v prvé dni, sme boli iba dvakrát v malom obchodíku kde nikto okrem predavačky nebol, raz si vybrať v bankomate peniaze, raz pre lieky a raz nabiť mobil. A vyniesť smeti, ale len vtedy, keď sa pre ne už nemôžeme ani „poprechádzať“ po balkóne. Pekne v čiapke, rukaviciach, s rúškom a čižmách, ktoré ostanú pred bytom.

Nechodíme nikde, ani na prechádzky, ani na „hrádzu“ si zašportovať na „čerstvom vzduchu“ ako pol Bratislavy, ale aj Prahy. V Česku máme zo zákona obmedzený pohyb, maximálne vo dvojici, už dlho. Rešpektujeme to na 100% a ešte ďaleko viac.

Na Slovensku ešte obmedzený pohyb nie je, neviete si tak ani predstaviť, čo to urobí so psychikou, a dúfam, že to ani nezažijete. Neprajem to nikomu.

Pre ochranu seba a aj ostatných sme urobili maximum. Doma postupujeme presne podľa odporúčaní momentálne najdôveryhodnejšej osoby v Česku, bývalého šéfa Krízového štábu ČR, doma máme aj „infekčný priestor“ pre potraviny, aj oblečenie a dokonca som zistila, že aj hrozno sa dá umyť v mydlovej vode.

Urobili sme maximum, viac už nemáme čo, aj keby sme chceli. Či vírus dostaneme alebo nie, ukáže až budúcnosť, ale už dnes vieme, že sme nič viac urobiť nemohli. Tak nech sa už deje, čo sa má diať.

Problémom však pre nás je, že sme ostali v krajine (neľutujeme to), kde nemáme všetko potrebné pre život s koronavírusom, ktorého masívnosť prekvapila aj mňa. Najmä mňa, ktorej sa kedysi mnohí smiali, keď som na základe mojej novinárskej práce prijala domáce opatrenia vždy skôr, ako verejnosť. Až do koronavírusu som pre väčšinu len „preháňala ako vždy“.

Na Slovensko sme doteraz chodili aspoň raz za 10 dní, takže som v Prahe mala vždy všetko potrebné len na desať dní. Od oblečenia až lieky, ktoré v Českej republike nekúpite. Zásoby v Prahe sa mi už tragicky míňajú.

V Bratislave mám trvalý pobyt a platím tu aj dane a odvody. V Prahe na polícii nahlásený prechodný. Mala som záložný plán, že keď mi napríklad dôjdu lieky, injekcie, či rúška (aj tie silnejšie okuliare, čo som si nechala v Bratislave už potrebujem), v najhoršej situácii nasadnem do auta v garáži pod bytom v Prahe, vysadnem v garáži v Bratislave, zbalím si doma všetko čo potrebujem aspoň na pár mesiacov, nie už týždňov a okamžite sa vrátim späť bez kontaktu s kýmkoľvek. Za mojim manželom, vedľa ktorého budem vždy v dobrom aj v zlom. Ak by sa na mňa aj napriek tomu vzťahovala koronavírusová karanténa, tak by som ju 14 dní absolvovala doma na Slovensku bez toho, že by som z bytu vystrčila čo i len nos a okamžite sa vrátila za ním. Lebo jednoducho za to stojí.

Informácia o tom, že slovenská vláda by ma však hneď po prekročení hraníc eskortovala rovno do niektorého štátneho karanténneho zariadenia niekde na Slovensku, kde by som mala naopak následne vyššiu šancu a hrozbu nákazy, ako ostať izolovaná doma, ma však ohromila. Len pre to, že mnohí zo Slovákov doteraz nepochopili vôbec nič?! Alebo, že má Slovensko hlavného hygienika, ktorý ani netuší, že je hlavný hygienik? Toho, ktorý vedľa Pellegriniho len pritakával, že nebudú predsa testovať všetkých, ktorí majú „soplík“.

Bez liekov a bez potrebnej špeciálnej stravy (som celiatik) si neviem predstaviť, akoby som tam existovala, ohrozená ešte všetkými okolo mňa v krajine, kde ľudí dodnes takmer netestujú (cez víkend sotva, však víkend), kde nedokážu ani prepojiť systémy medzi štátnymi a súkromnými laboratóriami, kde čísla o výskyte vírusu visia na štátnej doméne aj dva dni staré a kde záhadne doteraz žiadny pacient s koronavírusom nezomrel aj keď vírus mal, či dokonca jedného poslali z nemocnice zomrieť domov…

Pomaličky si zvykám teda na nový pocit, že domov sa nedostanem mesiace. A že tie tepláky, ktoré sa mi už z práce z domu na zadku rozpadli nemám vyhadzovať, ale ich zašiť. Neviem síce čím, ale zvládnem aj to. Iné totiž doma v Prahe už nemám a nové cez donášku odmietam. Naozaj nemám teraz chuť pri pravdivých číslach vlády o tisíckach nakazených „vpúšťať“ do bytu nové veci, ktoré neviem kto držal v rukách. Dobre to tu robia, ako prevencia tie čísla fungujú. Aspoň na mňa. Myslím si, že falošný pocit bezpečia sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Ale samozrejme, môžem sa mýliť.

Neviem čo budem robiť, keď mi dôjdu lieky, ktoré musím doživotne užívať a v Prahe ich nezoženiem a po lekároch tu teraz naozaj chodiť nemienim, aby mi „vymysleli“ iné. Myslím aj na rúška, ktoré nám v Prahe došli, lebo tie z Bratislavy som si plánovala zobrať pri poslednom návrate domov, na Slovensko. Nemám v Prahe nič, ani gumičky, ani látky, ani šijací stoj a podobne. A rúška, ktoré sme si objednali tu, akosi nechodia.

Je to príšerný pocit v týchto dňoch, ostať v inej krajine, kde nikoho nepoznáte, kde vám vlastne nemá kto pomôcť a tí, ktorí ste čakali, že sa budú o vás zaujímať, ako vám môžu pomôcť, už nezaujímate. Nevadí, to dám a vyriešim to tak ako vždy, sama.

Nie je to paradox, že napriek tomu sa v Prahe cítim ďaleko bezpečnejšie, ako keby som sa vrátila na Slovensko? Takže nie, nepôjdem do štátnej karantény, aby som neohrozila najmä seba, lebo ja som doteraz neohrozila nikoho, ani v Česku a ani na Slovensku.

Ďakujem susedom, ktorí sa zaujímali a pomáhajú nám s bytom, ďakujem Katke (onkologickej pacientke), ktorá mi ešte začiatkom marca volala, ako mi môže pomôcť, či niečo nepotrebujem, že mi do už kontaminovanej Prahy zasiela aspoň ručne ušité rúška, ktoré bohužiaľ zatiaľ stále nechodia (Katka, pre mňa tvoj záujem je ďaleko viac, ako smútok z toho, že balík nechodí).

A ďakujem manželovi, že je taký aký je. Vždy som vedela, že je to najlepší chlap, akého som mohla stretnúť. A ďakujem mojej dcére, vnučke a jej rodine, že sa napriek veľmi ťažkej dobe aj v Nórsku neprestala vo videách tak krásne zo srdca chytľavo smiať. Aj keď mi tie ich videá v týchto časoch zvierajú hrdlo a tlačia slzy z očí. Sledovať len na mobile malinkú vnučku, s ktorou sme mali o dva týždne osláviť jej rok, ako nám vyrastá z najkrajšieho veku bez nás, nemôcť ju ovoňať a pritúliť si ju, na duši bolí stále viac.

Nádej však zomiera posledná a ja sa už dnes radšej teším na to, ako si to všetci zasa spoločne užijeme v lete. Niekde ďaleko od všetkého a všetkých. Tú azúrovú krásu mora aj s vôňou našej milovanej vnučky a našich detí.

www.dalito.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

  fakt si niekto namyšla ze hned mesiac po zvolení novej vlády , sa odbúrajú staré štruktúry?


7.
označiť príspevok

Osvietený muž
   10. 4. 2020, 10:06 avatar
Kvapky proti kašlu brať v čase ked treba vykašliavať to ti asi Mazurek ordinoval    
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 02:25,  Ty mi radšej NIČ neodporúčaj ;)
dnes, 00:53,  (17) EnaX, chlapče môj, odporúčam Ti podrobnejšie preštudovať si obsah pojmov evolúcia a...
dnes, 00:45,  Milan Nostrad, nože mi prezraď, čo Ti ako RNDr. - doktorovi prírodných vied -...
dnes, 00:33,  JA to nepokladám za vývoj ;) Aj slovo revolúcia to vystihuje ;) Nie je to krok vpred ale...
dnes, 00:32,  (15) EnaX, nezabúdaj, že aj víťazstvá a porážky sú súčasťou dialektiky vývoja v boji...
dnes, 00:31,  Nevlastním cudzie fotky ;)
dnes, 00:30,  Ešte raz ;) Ak máš čiernu skrinku a nevieš sa do nej pozrieť tak ti veľmi nepomôže...
dnes, 00:29,  Neexistuje totiž konsenzus v súboji vôlí ;) Jeden je víťaz a druhý porazený a musí...
dnes, 00:29,  (184) Enax, nebodaj neberieš do úvahy faktor času, ktorý obsahuje aj neprestajný vývoj...
dnes, 00:26,  Tu na df je to viditeľné veľmi dobre ako sa každý a za každú cenu snaží zvíťaziť nad...
dnes, 00:23,  (12) Enax, v niektorej svojich reakcií na tomto DF som konštatoval, že veľa ľudí nielen na...
dnes, 00:23,  To je ako s BIG BANGOM ;) Ľudia si myslia, že keď si galaxie vzďaľujú od SEBA tak...
dnes, 00:21,  A nie je zaručené, že tie predstavy budú na hony vzdialené od skutočnosti ;)
dnes, 00:20,  Ľudské je tiež obmedzené ;) Ak totiž existujú zákonitosti, ktoré nie sú zjavné, či...
dnes, 00:18,  (182) EnaX, čím kôr by si si mal uvedomiť, že naše áno, ale ľudské vonkoncom nie...!
dnes, 00:16,  No pokora by mala slúžiť tebe hlavne vzhľadom na iných ľudí ;) Aby si sa k nim...
dnes, 00:15,  (10) EnaX, ide o to pred kým, alebo pred čím...
dnes, 00:10,  JA vidím jediný význam utrpenia ;) Že formuje človeka ;) Učí ho pokore ;) A čo...
dnes, 00:05,  Na keru riť potom existuje utrpenie, keď nenaučí človeka pokore? ;)
dnes, 00:01,  Takže nesúhlasíš, že utrpenie formuje človeka? ;)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Nevadí mi názor iných ľudí, ale to, že mi ho chcú nanútiť.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(74 618 bytes in 8,328 seconds)