Ako na ničotu u a aké riešenie ponúknuť ničomníkovi?

ničomník, -a, mn. č. -ci muž. r. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník: n. ničomný - to len na vysvetlenie

A teraz presne ako rozoznáte ničotníka na nič a k ničomu - bezodnú jamu tmy, beznádej a ničoty, ktorá túž pohltiť do svojej prázdnoty každého kto ma nejaké obsah a život?

Tento bloger popísal mentalitu ničomníkov aj riešenie.
Pár slov o Ničote
Okolo nás sa dejú veci, ktoré sú viac a viac za hranicou toho, čo sme schopní prijať v rámci našej zóny komfortu.



951
4
My a Oni

Frustrácia rastie. Spolu s ňou napätie a hnev. Hranice sa prekračujú a posúvajú. Ľudia sú sklamaní, naštvaní a unavení. Zľava sa množia škandály nadpozemských rozmerov, sprava podrazy, nahrávky a žabomyšie spory.

Väčšinou, pardon, vždy za to môžu ONI. Vláda, poslanci, politici, oligarchovia, developeri, média, biskupi. Jednoducho Oni.

Oni kradnú, Oni klamú, Oni nás zadlžujú, Oni nás zahanbujú, Oni nás urážajú a Oni nás ovládajú. MY sme tie obete. My sme ovečky. Oni sú vlci.

A tak to tu bolo vždy. Za každého zriadenia, za každej vlády, za každej spoločenskej situácie. Či kríza, vojna alebo mier.

Teraz jedna kacírska otázka: čo keby, čisto hypoteticky, platilo, že Oni=My a My=Oni…? Teda My=My. Oni sú my. Nie sú z Marsu, ani z Venuše. Nie sú z inej planéty. Sú od nás. Sú nami, z nás. Sú naši. MY sme si ich vybrali, MY ich tolerujeme, MY ich legitimizujeme, MY sa nimi stávame. Znovu a znovu a znovu. Nik iný, len My… Au.

Ničota

Je veľmi pravdepodobné, že ste so svojimi deťmi alebo rodičmi videli nádhernú rozprávku Nekonečný príbeh. Ústredným nepriateľom celej ríše Fantázie bola záhadná Ničota. Ničota prišla a začala požierať všetko. Kúsok po kúsku. Nakoniec sa ríša rozpadla. Zostalo z nej len posledné zrnko piesku.

Ničota bola opakom Fantázie. Bola prázdna, deštruktívna a …. mŕtva.

Ničota nebola len v rozprávke. Je aj medzi nami. Je aj v nás. V našich médiách, na uliciach, v obchodoch, kostoloch, v našej práci, vzťahoch, rodinách, panelákoch. V našom meste a v našom štáte. Ničota je rozklad všetkého dobrého. Je to čierna diera pohlcujúca našu tvorivosť, naše sny, vízie, našu radosť, smiech a pokoj.

Nedá sa proti nej bojovať. Nedá sa ju zastaviť jej spôsobmi. Tma sa nedá zastaviť väčšou tmou.

Je to desivé? Poznáte to? Tušíte o čom píšem…? Snažíte sa na to nemyslieť, no ONO sa to aj tak vracia?! Zvykli ste si zvyknúť si? Poddať sa? Odovzdať sa … Jej? S vysvetlením a ospravedlnením sami pre seba? Ja to poznám. Poznám zvláštny pocit precitnutia zo sna, ktorý nie je snom.

Neviem, či Ničota má vedomie, emócie a myšlienky. Ak by ale mala, myslím, že by bola veľmi spokojná s našou vierou v MY a ONI. S vierou, ktorá jej dodáva nekonečný, voľný priestor na čistú expanziu a dokonalú deštrukciu.

Cesta

Kde bolo tam bolo, v ďalekej krajine, pred dávnymi vekmi, žil raz jeden malý chlapec. Mal sen. Keď vyrastie, chcel sa stať tesárom…
odkaz

..s frustráciou sa dá ľahko vysporiadať ...stačí sa odtrhnúť od ICH a byť viac JA ,ktoré je súčasťou MY 🙂

Tak tak... ziadni politici, ani oligarchovia nenesu vinu.. ale lud. Lud, ktory toto vsetko nechal dopustit a to na zaklade len vlastneho sebectva a lenivosti.

ľudia, ale jednotní ľudia (čo je sila) to môžu zmeniť

Ludom, ktori nevedia pouzivat slobodu, demokraciu nalezi diktat ako bic.. a mali by dostavat surovo po hlavach, ako sproste deti, ked sa nevedia vmestit do koze. Zakon spravodlivosti. Boh to ma vymyslene bravurne..

bolo by to tvrdé, ale na ich dobro, niekedy je ozaj účinnejšie jedna po riti, než hodiny vysvetľovať či ukľudňovať napr. malé dieťa

Možno trochu od cesty príspevok, pretože som ho písal ako reakciu na niečo iné, ale na pár desiatok percent sa sem hodí:

Ľudia robia kontrakt so zlom z (amorálne) egoistických dôvodov, aby mohli sami žiť na úkor druhých. Ľudia sú sebastrední a berú svoje šťastie príliš vážne na to, aby sa dobrovoľne postavili do nasledovnej situácie: buď sa politická situácia v mojom štáte vyrieši, alebo nebudem mať deti. Z nadhľadu je takéto rozhodnutie veľmi racionálne: vziať kríž na seba a neprehadzovať ho na svoje deti tým, že svoje nešťastie "odtlačím" do ďalšej generácie, aby som si sám mohol trochu užiť.

Preto mnísi, pokiaľ je pri moci starý (~10000 rokov) svetový rád, sa chovali najmenej egoisticky (čiže najracionálnejšie). Dali si západku: nedovolia systému, aby znásilnil ich slobodnú vôľu nekonať zlo a postavili sa ako štít medzi neviditeľný svetový rád a ľudí na Zemi. A žiadny z nich NWO neporazil. NWO to vždy vyhralo. Čo nás núti sa zamyslieť, či by sme aj dnes nemohli obnoviť čestné mníšske rády a prestať skratkovito (a hlúpo) riešiť odvekú politickú situáciu na Zemi neúčinným spôsobom.

Skratkovitosť pri riešení celospoločenskej situácie sa prejavuje tým, že dotyčný sa neobetuje. Resp. tým, že niekto chce riešiť celospoločenský problém, ale len za podmienky, že sa jeho životný štandard nijak nezmení. To je výrazne hlúpy spôsob, lebo akékoľvek riešenie celospoločenského problému ide do nákladov, a väčšina akosi nemá mentálnu výbavu na pochopenie tejto jednoduchej, triviálnej veci. Chceli by niečo za nič, ale za nič dostanú len - nič.

Ovce ostávajú hluché a slepé k tým, ktorí ponúkajú reálne riešenia: sebaobetovanie sa ich samých - ovcí, aby na jednej strane uľahčili budúcej generácii, z čoho v tomto živote nebudú nič mať, a na druhej strane aby v budúcom živote neboli také úbohé ovce, ako v tomto živote.

Typický znak ovce je, že sa nestáva ničím lepším. Ovca je statická, nehnuteľná. Ovca ostáva ovcou, ostáva pevne zabetónovaná na tom mieste, kde sa narodila, a nerada sa hýbe ani o milimeter. Môžeš ju tlačiť koľko chceš, ovcou nepohneš.

Preto je potrebný na Zemi diabol, aby donútil ovce duchovne sa vyvíjať. Diabol to robí tak, že pritlačí ovci na riť rozpálené železo, a to už ovca môže byť ***lá ako chce, vždy ju to nejak rozhýbe, aj keď pri tom nepríjemne bečí a prdí. Jemnejšia verzia tohto pritlačenia môže byť práca, drsnejšia napr. gulag alebo mučiareň.

Keď však príde mudrc poučovať ovcu o tom, že to bolo to najlepšie, čo sa jej mohlo stať, tak ovca stále nechápe - a to preto, že ešte sa nepohla dopredu o dosť veľa krokov, ale iba o pár. Tu treba znova počkať na diabla, aby donútil ovce pracovať, teda hýbať sa dopredu.

Toto je učenie zasvätencov. Možno preto väčšina ľudí prejavuje o pravé učenie pravých zasvätencov pramalý záujem, ako kedysi správne napísal istý Doktor.

Toto je "pesnička" ovcí. Sú aj iné pesničky, iných ľudí, trochu iného charakteru. Ale o tom inokedy.

========================================
EDIT:

Celý osud obyvateľov Zemegule je determinovaný hlavne mučením. Existuje, povedzme, z istých karmických predpokladov, určité, pre Zem celkom presne spočítateľné množstvo mučenia, ktoré si obyvatelia Zemegule musia vyžrať. Neexistuje spôsob, ako sa tejto hore mučenia, tomuto dlhu, vyhnúť. Všetko je to teda o schéme, o spôsobe rozdeľovania utrpenia; o tom, kto si koľko odtrpí zo spoločného koláča.

To sú tie iné pesničky. Lebo napr. ja nesúhlasím s tým, ako mučenie rozdeľuje diabol. On to totiž robí tak, že vždy necháva trpieť tých najnižšie postavených. Takže napr. trpia krajiny tretieho sveta, ale už nie Slovensko. A ja som práve chcel, aby aj tieto "vysoko postavené ovce" - Slováci - v mojom okolí trpeli. Chcel som, aby si aj tieto vegetujúce ovce trošku potancovali.

Tak som sa musel obetovať sám, a tým narušiť diablovu schému obetovania oviec Zemegule. Podarilo sa, čiastočne a nedostatočne, ale zjavne. Aj naše ovce už trpia, a ja som spokojný. Trpí, samozrejme, aj diabol, pretože sa tým, že sa sám obetuje, snaží pokaziť moju schému rozdeľovania utrpiena a prehodiť ju zase na svoju. Ale ja sa obetujem viac, on na mňa nemá, a preto mučenie konečne "odsýpa" aj v týchto geografických končinách.

Mojim cieľom bolo, aby sa stredno-východná Európa zahrala na svätú platičku karmických dlhov ľudstva. Chcem, aby my sme boli to miesto, na ktorom sa diabol najviac vyřádí, a aby sme tým odľahčili bremeno iným národom, napr. Rusom, u ktorých nechcem, aby toľko chudáci platili. Stredná a východná Európa bude obetovaná, aby Rusko mohlo prežiť.

Klasická ovca sa zo zásady VŽDY snaží prehodiť mučenie na nejakú(é) inú(é) ovcu(e). Napr. kradnutie peňazí je prehadzovanie mučenia na druhých. Pracovať totiž bolí a ovca nechce trpieť, preto peniaze ukradne, aby nemusela toľko pracovať, lenže tie peniaze boli výsledkom utrpenia niekoho iného, a ten niekdo po krádeži vlastne trpel zadarmo. Čiže vidíme, že tým, že si jedna ovca odľahčila, tak inej ovci nespravodlivo priťažila.

Z rovnakého dôvodu ovce nie sú schopné prestať platiť dane alebo začať boj proti štátu. Keď netrpí naša ovca v boji proti štátu, tak štát jej peniaze použije na mučenie niekoho mimo štátu, ovca teda efektívne prehadzuje svoje utrpenie na nejakú inú ovcu tretieho sveta.

Ovce sú teda sraľky a sraľovia. Najsrandovnejšie potom je, keď títo sraľkovia hrajú ťažkých hrachorov a hrachoria po ulici a myslia si, akí sú šéfovia. Pritom sú to iba utekači pred utrpením, lebo sami nič nevydržia a zložili by sa po prvom týždni poriadnej práce. Také vetché sú naše ovce. Ale na sebavedomí im to neuberá. Preto som za to, aby karma, čo sa naakumuluje TU, bola zaplatená TU a nie na nejakom inom mieste Zemegule. Nech ovce samé zistia, z akého ****a sú, keď ich vyššia sila donúti si vyžierať ich negatívnu karmu už teraz a nie až "potom" alebo v budúcom živote. To sú tie ovce totiž potom strašne náramne prekvapené, že ono na tejto Zemi treba aj trpieť a nie len byť ako šťastná pri***aná ovca a iba si užívať. Šťastnučké ovečky mi lezú krkom.

Takmer všetky negatívne vlastnosti, ktoré u oviec sledujeme, sú dôsledkom prehadzovania mučenia na druhých. Napr. kradnutie, klamanie, podvody, neochota brániť sa, neochota všímať si svoje okolie a čo má svetovláda zasa nové za lubom. Skrátka všetky negatívne vlastnosti, ktoré vo svojom okolí na iných sleduješ, Boris, sú dôsledkom LENIVOSTI - ČIŽE NEOCHOTY DOSTATOČNE TRPIEŤ. Pretože to je pravý význam slova lenivosť - obrovská ochota prehadzovať, "outsorcovať" utrpenie na druhých, kde je to len možné, a nikdy si z množiny utrpenia ochotne a obetavo nezobrať nič "pre seba".

ja netusim o com pise. z tajomnych ONi sa zrazu stva MY. naco vlastne? mame mat pocit viny alebo ako....?