Ako hacknúť banku

prvy krok: priprava

najprv si dame dokopy team ludi. budeme potrebovat tak aspon sest softverovych vyvojarov na hackovanie, idealne, aby medzi nimi bol specialista na as/400, sun solaris, unix vseobecne, digital vms, ibm vms, windoze 95/98/nt no a na bankovy aplikacny software a komunikacne protokoly. budeme tiez potrebovat jedneho cloveka v banke. staci ak to bude clovek na strednej urovni, asistent manazera, cloviecik pri prepazke, klepica co nahadzuje udaje do pocitaca, take nieco. kedze slovenske banky teraz prijimaju relativne dost ludi a otvaraju nove pobocky kade-tade, pre schopneho cloveka nie je problem najst si v banke robotu niekde na strednej priecke rebrika hierarchie. jo a skoro by som zabudol - potrebujeme niekoho sikovneho do fyzickej bezpecnosti a tiez nejakeho vhodneho "socialneho inziniera", proste niekoho s vrtkym jazykom a silnym sarmom

ok, teraz si vyberieme ciel nasho utoku. nebolo by dobre vybrat si slovensku pobocku velkej zahranicnej banky - lebo ta bude dobre zabezpecena. vo vseobecnosti nie je vhodna ziadna velka banka. mala lokalna banka tiez nie je dobra, lebo by si velmi rychlo vsimli poletovanie milionov korun von ich elektronickymi dvermi. idealna je teda banka strednej velkosti so slovenskym IT manazmentom.

ako pri kazdom dobrom podnikatelskom plane, budeme potrebovat nejake pociatocne investicie na masiny, pocitace, nastroje, zivobytie, uplatky, atd. pre zaciatok by sme mohli vystacit s 2-3 milionmi korun. nasim cielom je ukradnut z banky 100-200 milionov.

druhy krok: nabeh

nas clovek na fyzicku bezpecnost sa zamestna vo vybranej banke ako elektrikar, udrzbar, alebo podobne. nasi hackeri dostanu za ulohu skonstruovat jednoduche plostice (napr. podla navodu z phracku), tieto nas clovek na fyzicku bezpecnost rozmiestni po banke na vhodnych miestach. banky na slovensku nemonitoruju elektromagneticke spektrum a nie su schopne najst plostice. vo vecernych hodinach pod zamienkou udrzby sa nas "udrzbar" trosku pohrabe v kancelariach, pisacich stoloch a skriniach. ziska prevadzkove predpisy, popis pocitacovej siete, fyzicky si omrkne zapojenia v serverovni, atd. v tom istom case sa nas socialny inzinier pokusi zistit maximalne mnozstvo informacii o tom ako banka otvara, modifikuje a vyplaca svoje ucty. moze sa tvarit ako seriozny business zakaznik, alebo napriklad ako obchodnik - dodavatel vypoctovej techniky. moze sa skamaratit so zamestnancom banky, alebo nabalit riaditelovu sekretarku. ked vie, ze v banke maju napriklad server as/400, nas hacker moze zavolat do banky, tvarit ako novy servisny technik IBM a pozistovat si informacie o hardverovej a sofverovej konfiguracii ich servera. pokial clovek ovlada ten spravny dialekt a ma potrebne know-how, nie je problem pozovat ako technik zahranicnej dodavatelskej firmy. no a samozrejme nas hlavny insider zamestnany na strednej urovni bude ziskavat maximum informacii o bankovej sieti, softveri, pracovnych postupoch a zamestnancoch.

po par tyzdnoch by sme mali byt totalne v obraze. mame spisany vsetok inventar suvisiaci s vypoctovou technikou a pozname postupy pri platobnych prikazoch. je cas zacat trosku hackovat. s hackovanim zacneme spociatku velmi opatrne. zatial sa budeme drzat prec od systemov, ktore sa staraju o medzi-uctove a medzi-bankove operacie. skusime stary dobry war-dialing a skusime napriklad najst nejaky modem, ktory je zaveseny na telefonnej linke a odpoveda na zavolanie. v tomto stadiu je dobre zalozit si ucet a spravit si na nom internet banking. skusime zistit, ci manazeri ktori cestuju s notebookmi, nemaju spraveny dial-up do banky, alebo ci niektory z dodavatelov hardveru banke nema spraveny remote monitoring cez modem.

akokolvek sa dostaneme dnu, v kazdom pripade budeme k tomu potrebovat zopar hesiel zamestnancov. tie ziskame lahko. nasi hackeri maju totiz v tejto oblasti bohate skusenosti z napadania internetovskych serverov (viz hysteria.sk  ). nas insider z diskety nabehne na pc-kach programy, ktore budu zachytavat stlacene klavesy. nabehneme back oriffice, sniffery, budeme crackovat passwd fajly rozsiahlymi wordlistmi. ked prednedavnom skupina binary division crackla nejakych 15 tisic hesiel z home.sk, pre nas predsa nebude problem obdobne si zaobstarat aspon za tucet hesiel.. niektore hesla uhadnu nasi socialni inzinieri, niektore mozno najdeme napisane v poznamkovych blokoch, osobne som videl rootovske heslo napisane na post-it papieriku a nalepene priamo na serveri v serverovej miestnosti istej nemenovanej institucie, aby si ho administrator nemusel pamatat. budeme sledovat zamestnancov a zistime ci maju konta na serveroch mimo banky. ak maju konta na freemailoch (hotmail.com, post.sk, pobox.sk, atd.) alebo hocikde na internete, crackneme alebo sniffneme ich heslo a mame sancu, ze heslo vo vnutri v banke je take iste.

treti krok: programovanie

ked uz sme sa dostali do par masin na vnutornej bankovej sieti, snazime sa sniffovanim a crackovanim hesiel dostat na co najviac systemov. aj ked vonku v internete je bezne pouzivat sifrovane komunikacne protokoly ako ssh, vo vnutropodnikovych sietiach je bezny telnet alebo rlogin a tie mozeme v pohode sniffovat. vo vseobecnosti plati, ze servery vystavene na internet su neustale vystavene scanovaniu hackermi, preto ich organizacie pravidelne patchuju a kontroluju. na vnutropodnikove masiny za firewallmi sa vsak vacsinou z pohladu security serie. ked ziskame uzivatelsky pristup na unixovych serveroch, je lahke ziskat roota - lebo vnutropodnikovy server malokto patchuje koli bezpecnosti. na komercne unixy existuje take mnozstvo exploitov, ze ak napriklad natrafime na rok staru instalaciu solarisu 7 bez security patchov, mozeme si vybrat minimalne z poltucta exploitov...

ked uz mame zopar root kont, vytiahneme zbrane vacsieho kalibru. nainstalujeme backdoory, trojske kone, vytvorime si vlastne konta. nabehneme sniffre a monitorujeme vsetok traffic na sieti. naburame sa do archivu e-mailov a pocitame si postu vyznamnych ludi. takto sa naucime mechanizmus, akym sa v banke pohybuju peniaze, naucime sa nazvoslovie, slangove vyrazy, skratky a terminologiu.. stiahneme si passwd fajly a nabehneme crackery hesiel. kedze uz mame na masinach rootov a vieme mazat logy, nabehneme network analyzery ako su nmap, satan, iss a podobne a skanujeme siet na otvorene porty, sluzby a masiny. vzniknute logy mazeme "cisticmi".

sucasne zacne boj na aplikacnom fronte. ziskame kopie softverovych aplikacii, ktore banka pouziva na manazment penazi a uctov, pretoze chceme tento softver potajme modifikovat a nasadit. pokusime sa ziskat zdrojaky tychto programov. idealne by bolo dostat sa k zdrojakom cgi scriptov, ktore obsluhuju internet banking a spravit si v nich backdoor. pokial sa k zdrojakom nedostaneme, skusime dissasemblovat aplikaciu crackermi a upravit si ju po svojom. neskor sa pokusime nahradit aplikacie nasimi prerobenymi verziami.

skor ci neskor budeme presne vediet ako sa interne presuvaju peniaze medzi uctami na urovni bezneho pracovnika a ako tieto presuny kontrolovat. budeme vediet ake druhy bezpecnostnych kontrol a verifikacii sa robia pre dany typ a velkost transakcie, kedy sa vykonavaju audity, ako je nastavena ochrana pocitacovych systemov a ako ich monitoruju spravci systemov. ale stale si nezoberieme ziadne peniaze.

kym ziskavame informacie o vnutornom fungovani banky, budeme tiez ziskavat informacie o najnovsich hackerware-virusoch, autospameroch, distribuovanych denial-of-service utokoch a podobnych lahodkach. hackneme si servre po svete ako vhodne gateway masiny na spustenie takychto utokov, ale zatial nic neaktivujeme.

nakoniec si cez web a pomocou anonymizerov a redirektorov zalozime ucty v bankach na jamaike, cypre, bahamskych ostrovoch a v dalsich krajinach, ktore poskytuju maximalne mnozstvo sukromia a minimalne kooperuju s medzinarodnymi policajnymi a vysetrovatelskymi organmi. zalozime si tiez konta v slovenskych bankach pomocou "bielych konov" a nastavime si v nich internet banking tak, aby sme okamzite mohli cez internet posuvat velke financne ciastky.

stvrty krok: kradez

nas uder si naplanujeme na jeden zo zhruba osmich rocnych obdobi so zvysenou bankovou aktivitou, napriklad pred vianocami. najprv aktivujeme denial of service utoky a pocitacove virusy. toto je ekvivalent dymovnice a granatov so slznym plynom v civilnom svete - proste spravime trosku chaos/bordel/paniku. pripadne pridame aj nejaky vyhrazny telefonat o tom, ze na pobocke je umiestnena bomba, zapchame odtokove potrubia kanalizacie, sposobime nejaky ten elektricky skrat, postriekame stenu peknym grafiti napisom a tak. nasledne budu vsetci zamestnanci vypoctoveho strediska banky skakat tri metre bez odrazu a sialene monitorovat vsetky systemy, sledovat logy a tak.. samozrejme ze banka by mohla predist serioznym skodam tak, ze zavrie vsetky pobocky dokial vsetko nebude pod kontrolou. ale nespravi to, pretoze banka musi mat vzdy imidz dokonalej spolahlivosti a fungovat 24 hodin denne.

.. ale toto vsetko je samozrejme iba na odvratenie pozornosti nepriatela..

hlavny utok pride na troch frontoch. najprv pretransferujeme peniaze zo stoviek uctov na tie. ktore sme si otvorili. spravime to bud cez hacknute konta operatorov, alebo pomocou hacknutej verzie softveru na manazment uctov, alebo aj aj. z kazdeho uctu zoberieme len skromny obnos, taky aby bol menej ako hodnota, ktora je nastavena na spustenie vyssieho stupna bezpecnosti - moze to byt trebars prevod nad 50 000,- Sk, alebo 10% celej hodnoty uctu, alebo oboje. v tomto obdobi roka sa to bude javit ako bezny pohyb medzi uctami, nikto si to nevsimne ako zvysenu aktivitu pohybov medzi uctami. teda mozno za normalnych okolnosti by si to vsimli technici vypoctoveho strediska, ale teraz vsetci manazeri a technici banky sialene pobehuju a maju co robit vysporiadat sa s panikou ktoru sme sposobili. ked sa zacnu peniaze kumulovat na nasich uctoch, postupne ich transferujeme von do nasich vonkajsich uctov, zase len v malych ciastkach.

druhy frontalny utok bude zachytavanie skutocnych platobnych prikazov medzi bankami. inak povedane - budeme zachytavat prevodne prikazy legitimnych klientov nasej banky na ucty na cudzie banky. je extremne tazke vytvorit falosny prevodny prikaz, pretoze vsetky platobne prikazy s vyssou sumou (dajme tomu nad 100 000,- Sk) musia mat fyzicke povolenie od najmenej dvoch manazerov banky. nedokazeme zachytit transfery medzi bankami, pretoze cestuju zakryptovane. takze musime prevodny prikaz zachytit po tom ako ho potvrdia podpisom manazeri v banke, ale pred tym ako sa zasifruje. tento typ utoku sa vola man-in-the-middle utok a v dnesnej dobe nie je na internete vobec neobvyklym javom. jednoduchym prikladom z internetovskeho sveta je hacknuta binarka ssh klienta, ktora zachyti a zapise heslo po tom ako ho uzivatel naklepe z klavesnice, ale pred tym ako sa zasifruje a posle po sieti. ked sa elektronicke potvrdenie platobneho prikazu presunie po lokalnej sieti banky - dostane sa na server ktory de facto kontrolujeme, aby sa tam zasifroval. podobne ako na uvedenom priklade s ssh staci modifikovat program ktory prijme na serveri informaciu a zasifruje ju tak, aby ju este pred tym modifikoval a zmenil prijemcu platobneho prikazu na niektory z nasich uctov. pokial v istej faze prenosu ide po lokalnej pocitacovej sieti informacia o potvrdeni platobneho prikazu, existuju aj utilitky ktore ho dokazu "zabehu" modifikovat z masiny na tom istom segmente a netreba mat k tomu kontrolu nad cielovou masinou.

treti frontalny utok pojde na server internet bankingu. ak na nom mame roota, tak voila, pouzijeme podobny postup ako pri modifikacii platobnych prikazov cestujucich po lokalnej sieti. ak nemame roota, mozeme pouzit menej elegantny, ale predsa ucinny sposob. staci ak zmenime IP adresu v internetovskom DNS zazname na dany server a presmerujeme WWW traffic na nejaky nas hacknuty server. tuto metodu nedavno preslavil hack www.hzds.sk, vsakze. vacsina slovenskych bank ma primarny DNS server u svojho internet providera, a ti maju svoje masiny povacsine derave ako emental - takze by to mala byt prudka pohoda. na novej IP adrese nabehneme program, ktory si pokeca SSL s klientom, zapise si alebo zmodifikuje prijate data o prevode, a vysledok posle skutocnemu internet-banking serveru. jasne ze webovsky browser si popinda na to, ze sa zmenil SSL verifikacny kluc. ale drviva vacsina uzivatelov klikne "OK, accept" na nas novy kluc. ved poznate poulicnu zmes

peniaze, ktore miznu z napadnutej banky sa zbiehaju na niekolkych uctoch inych slovenskych bank. okamzite posleme predpriravene prevodne prikazy na banky do zahranicia. postupne skonsolidujeme vsetky peniaze na niekolkych off-shore uctoch. mnohe off-shore banky poskytuju internet banking, alebo aspon ovladanie cez modem. preto okamzite presuvame peniaze z jedneho off-shore uctu na druhy a nakoniec v poslednej banke nam ich biely kon vyzdvihne v hotovosti.

potom sa vyparime zo sceny na novom sportaku s V8 motorom. kupime si vilu na grenade a pozveme iva lexu na afterparty.

utopia ?

myslite si, ze je to len utopia? vacsina computer-security expertov vam potvrdi, ze hore popisany scenar je realizovatelny. na slovensku urcite. ale kludne aj inde. v roku 1994 stiahol z citibanky 24-rocny hacker vladimir levin z petrohradu 10 milionov dolarov. neskor ho chytili, odovzdali do spojenych statov a bol odsudeny na tri roky nepodmienecne. (az na 400 000 dolarov sa vsetky peniaze nasli.) taketo nieco sa deje dost casto, ale zvycajne to neprenikne na verejnost - tvrdi michael higgins - byvaly analytik informacnej agentury ministerstva obrany spojenych statov. v usa pozaduje federalna vlada od bank aby reportovali vsetky straty. higgins ale tvrdi, ze koli zlej publicite reportuju banky skody vzniknute hackermi ako inak vzniknute skody. castokrat banka vobec nekontaktuje policiu, lebo sa boji ze keby prenikli na verejnost spravy o tom ze banka je hacknutelna, ludia by si z nej hystericky zacali vyberat peniaze a sli by ku konkurencii. niektore zdroje z prostredia financnictva v USA reportuju jednotlive pripady kde skoda presiahla sumu 100 milionov americkych dolarov.

pokial sa vyssie popisane scenerio hacknutia banky uz neodohralo aj v nasich zemepisnych sirkach, coskoro sa odohra. taketo nieco zvladne totiz len naozaj dobry programator, znalec pocitacov a hacker. taky, ktory by na zapade vobec nemusel hackovat, lebo by mal dobre plateny job v prekvitajucom IT priemysle. to vsak u nas neplati - dobre platenych jobov v IT brandzi je malo, vlastne su len v slovenskych pobockach zahranicnych IT firiem. ale aj v tych su prijmy vo vyske zlomkov zahranicnych prijmov. navyse sa jedna povacsine len o povysunute marketingove kancelarie v ktorych absentuju zaujimave a kreativne IT joby - tie sa koncentruju v materskej krajine danej IT firmy.

aj ked nasa kradez by bolo elektronicka, pravdepodobne by bola nemozna bez informacii zvnutra banky. Levin mal pri jeho kradezi partnera vo vnutri banky. human resources manageri v slovenskych bankach nerobia ziadne lustracie kandidatov o joby vo vnutri banky.. az na obligatny vypis z registra trestov. hihi, neda mi v tejto chvili nepovedat, ze na slovensku ich maju zatial vsetci hackeri cisty.

najlepsim tercom su banky strednej velkosti ktore sa agresivne vrhli na informacne technologie a internetovy/gsm/tele banking, pretoze citia tlak od technologicky-zalozenych velkych bank. toto ich prinutilo vletiet strmhlav do sveta informacnych technologii bez toho, aby na to mali naozaj potrebnu expertizu a znalosti, cim sami vytvaraju diery v bezpecnosti. ktora zo slovenskych bank, ktore nedavno vypustili internetovy banking naozaj do hlbky rozumie vsetkym technologiam suvisiacim s manazmentom citlivych informacii v prostredi internetu ?

vsetky slovenske banky si nainstalovali nejaky ten mix hardverovych a softverovych firewallov, ktore sedia medzi divokym slovenskym internetom a ich hlavnym vstupom do internej siete. kto im ich vsak dodal? na slovensku neexistuje poriadna firma so zameranim na computer security. ano, je tu niekolko dilerov firewallov, ale to su suchi obchodnici. no a samozrejme kazdy zo systemovych integratorov posobiacich na nasom trhu tvrdi ze robi "aj" security, nemaju vsak na to dedikovany seriozny team odbornikov. prave tieto velke IT firmy, ktore maju v lukrativnom bankovom businesse najvacsi podiel na dodavkach, realizovali vacsinu security rieseni v slovenskych firmach. ten kto cosi vie o tom ako u nas prebiehaju vyberove konania na dodavky v oblasti IT, vie, ze technicka uroven ponukanych rieseni je v podstate irelevantna. vyhravaju kontakty a bocne prachy, vsakze.

a co nase skolstvo? pripravuju nase univerzity mladych profesionalov na moderne bezpecnostne riesenia? hihi, no podme radsej dalej.

v podstate aj tak mozeme zabudnut na kvalitu firewallov. niektore su dobre, ine su slabe. ale hackeri vzdy hladaju male dierky v systeme, zadne vratka. netreba buchat baranidlom do hlavnej brany, ked staci rozbit okienko na kupelni a vliezt dnu. plati zname klise, ze retaz je len tak silna, ako je silny jej najslabsi clanok. a mimochodom, slovenski dileri krabic so security softwarom zacali ponukat aj sofistikovany (rozumej drahy) intrusion detection softver. tento komplexny softik sa snazi rozpoznat hackersky traffic od bezneho trafficu. velmi narocna uloha, ktoru ale sikovny hacker zvladne obist. ista security firma zo seattlu ktora robi penetracne testy bankam napisala ze zo styridsiatich pokusnych testov zareagovali intrusion detection systemy len raz.

servery, ktore obsluhuju internet banking, by mali by fyzicky oddelene od internej siete banky. kaslime na programatorov, nic nie je bezpecnejsie ako ked je internetovy server banky totalne fyzicky mimo a nevedie z neho ani jeden kabel do internej siete. dnes vsak tuto logicku strategiu narusuje moderny marketingovy trend. centralizacia! klienty sa stensuju a servre sa konsoliduju do mamutich multi-domenovych strojov. ak je internet banking na jednej domene multi-domenoveho servera a na dalsich domenach su senzitivne data, bezpecnost visi na sikovnosti programatorov operacneho systemu (zatial to vo svete unixu robi len sun a compaq). a na milosti Vsemohuceho, lebo ak chcete volaco vediet o bezpecnosti operacnych systemov spominanych vyrobcov, natukajte si vhodne slovicka do searchenginu na packet-storm security sajte. uvidite desiatky reportovanych bezpecnostnych bugov a exploitov na ne len za posledny rok-dva.

jeden zakladny problem na slovensku v oblasti compsecurity suvisi s faktom, ze bezpecnost pocitacovych systemov su preteky s casom. aj ten najbozskejsi bezpecnostny system sa moze ukazat zranitelny vdaka novoobjavenej security vulnerabilite. nedavna hysteria session 2000 v piestanoch ma presvedcila o jednej veci - na slovensku je zdrava komunita hackerov, ktori spolu velmi efektivne komunikuju a technicke novinky sa medzi nimi siria rychlostou motoroveho prasata. a sprav je dnes veru neurekom. statistika hovori, ze kazdy treti den sa objavi novy security bug vo Windowse NT. ked hovorim o potrebe byt neustale up-to-date, nepoukazujem len na povahovy rozdiel hackera prahnuceho po informaciach od znudeneho admina s na_setko_serem strategiou. stale totiz existuje principialny rozdiel medzi ochotou zdielat security informacie v tychto dvoch rozdielnych svetoch. kym hacker nadsene zdiela svoju informaciu s internetovou komunitou, komercna firma, ak aj nieco najde si to radsej necha pre seba. internet security je boj o to, kto je informovanejsi a u nas su na cele peletonu hackeri s dalekym naskokom pred hlavnou skupinou cyklistov. vacsina adminov odstupila z pretekov pred prvym stupakom a popijaju v bufete.

prenosy dat medzi bankami su sifrovane a je nepravdepodobne, ze by sa nam podarilo zlomit sifru ktoru pouzivaju. nie, ze by to bolo nemozne. dejiny su plne pripadov kedy sa prelomila "neprelomitelna sifra". spytajte sa vyrobcov mobilnych telefonov, medialnych firiem ktore vyrabaju DVD, alebo hocijaka firma, ktora pouzivala DES enkrypciu. Vacsina bank v dnesnej dobe pouziva triple-DES, na prelomenie ktorej, by udajne bolo treba "mimozemsku technologiu". my ale nepotrebuje crackovat triple-DES. dokazeme zistit heslo zamestnanca, alebo zachytit informaciu pred tym ako sa zasifruje.

v anglicku sa napriklad stal pripad, ze pracovnicka banky zistila, ze zmena adresy majitela uctu sa nikam nezaznamenava. takze si zmenila adresy niekolkych klientov banky na svoju vlastnu adresu kratko pred koncom mesiaca, dostala postou ich seky, a potom adresy zmenila naspat. robila to pocas desiatich rokov, potom ju chytili.

dokaze sa banka ochranit proti distribuovanemu DoS utoku cez internet ? nie. a nech vas nemyli fakt, ze sa v cechach alebo na slovensku este nezaznamenal rozsiahly utok podobny nedavnym utokom v USA na yahoo.com a dalsie sajty. programy ako "extended trinu" sa daju stiahnut vselikde a na ich spustenie je akurat treba mat podchytenych desiatky alebo stovky masin. v usa takymto utokom vyrazne pomohli domaci uzivatelia na rychlych pevnych linkach (cez kablovu televiziu a pod.) so zle zabezpecenymi PCkami. to nas este len caka - UPC ohlasila start internetu cez kablovku v centre Bratislavy na jar buduceho roku. okamzite budu pribudat stovky vhodnych kandidatov na "otrokov" distribuovanych utokov - rychla linka a zle zabezpecene PCko (rozumej - defaultne nainstalovane windowsy)

ak - alebo, povedzme si uprimne - ked sa na slovensku stane prvy velky hack banky, o ktorom sa bude verejne vediet, vacsina ostatnych bank pravdepodobne zvysi uroven zabezpecenia tak, ze asi nebude mat zmysel ist po nich. alebo aspon nie dovtedy, kym je na internete tolko dalsich prachatych firiem s ovela mensim zabezpecenim, ktore ponukaju drahy tovar, zaujimave data, cisla kreditiek, platby za fiktivne sluzby, a tak dalej.

z pohladu hackera chvalabohu je iba malo IT firiem, ktore si bezpecnost kladu ako jeden z najhlavnejsich kriterii pri tvorbe softveru. takze aspon v dohladnej buducnosti sa bude nachadzat stale dostatok bezpecnostnych dier. preto ked si oddychneme na vile v grenade a vratime sa o nejaky ten rok na slovensko aby sme zase zarobili hackovanim, opat sa skvele namastime.

to čo je ? bezpečnosť pri práci ?

mysliš si, že ked si daš tričko s nápisom "anonymous" sa aj dostaneš do bank ?   to nieje pokus ani pre Fejton   komunita slovenskych debilnych neschopnych hackerov je možno tak v tom portale: "hysteria.sk" kde si môžu stiahnut leda jak, zavireny, očipovany software, aby si mohli potencionalnych ľahko odchitit, alebo o klaboseni pri pive a mali tak dobry pocit, že sa "o nich" všade hovori, pretože maju take tričko       

tak čo navrhuješ

20 ľudi s neprestrelnymi vestami a 200 zasobnikov na AK47 na jedneho. cieľ ?

srandujem. ak by sa to dalo hacknut, už dávno by to niekto spravil, nie ? musel by si mat na to tim

prihlaseny, mozem ta uctievat?

Jo a ak hacknes banku a neudaju ta, je skor pravdepodobnejsie, ze tí grazli ani nezistili, ze im nieco chyba.

Ak naozaj túžite po tom, aby ste konali dobro, netreba čakať, kým na to budete mať peniaze, môžete začať hneď, v tomto momente a na tomto mieste.

hacknúť banku neviditeľným hack -om

Keby ste aspoň používali slovo "hacker" v správnom význame ľudkovia.. cs.wikipedia.org 

sk.wikipedia.org 

správne clear..aspoň ty máš rozum...nikto to tak nemyslí... 

Veď to. A potom že si nerozumieme a vznikajú konflikty, často x úplne zbytočné. A pritom stačí len vedieť a hovoriť slovensky, prípadne poznať pravé definície slov..  

Najväčší omyl je v tom,že neokradneš banku,ale len ľudí,čo tam majú peniaze,lebo straty rozloží banka na nich.Banky stále pracujú na novších verziách ochrany a ani pre ľudí zvnútra nie je ľahké niečo uchmatnúť,aj keď takých pokusov bolo už dosť.Mnoho takých bolo odhalených.Pri nejakom rozdiele sa hneď ide po tom,kde nastal a preto nejaké trvalé žmýkanie účtov nepripadá do úvahy. Ľudia zvnútra banky,ktorí poznajú systém by si radi niečo uliali,ale pri výbere by ich ľahko chytili.Mohli by použiť nejakého bieleho koňa,ale ani ten nie je anonymný. 

fail  

&feature=share