Čo je zmyslom nášho bytia? Splácať celý život hypotéku ? Báť sa o prácu? Živoriť
a prežívať? Modliť sa k druhému pilieru a jeho prevádzkovateľom? Permanentne sa
rozhodovať medzi poisťovňami, bankami a inými príživníckymi inštitúciami, medzi
ktorými žiadne rozdiely nie sú? Zhromažďovať majetky, pre večný život kupovať
hrady a zámky? Klamať, intrigovať a manipulovať? Nečítať knihy, či poéziu, ale
výpisy z účtov, zmluvy na všetko a nič? Sledovať kauzy bez konca, hádky darebáckych
politikov? Papierové hlavy? Načo je
nám Einsteinova „e“ rovná sa „em“ „ce“ na druhú, načo je nám Čapkova harmónia,
Heglova dialektika, Marxova spravodlivá spoločnosť, Máchov máj, Smrekové vyznania?
Na čo je desať božích prikázaní? Nezabiješ, nepokradneš? Keď sa privatizuje, keď sa
rozkráda národný majetok? Keď Irak, či Líbya majú toľko ropy? Keď nevieš, kto
vyhrá ďalšie zbytočné voľby.
Aký zmysel má naše bytie, ak jeho podstatou je strach? Zo samotnej existencie,
z dneška, zajtrajška, z choroby, a jej ceny, z nezamestnanosti dospelých detí,
z bezmocnosti a chudoby starých rodičov. Mojich, tvojich, našich. Veriaci sa
modlia k bohu, ale až na jedného arcibiskupa, netušia, že jeho nadriadení sedia
tu, dole. Na mamone. Sedia, trasú sa a otriasajú. Aj keď nič nevedia, vedia prečo.
Našťastie, pražský orloj nezakryjú.
Havlov kapitalizmus, s celou mediálnou a umeleckou žumpou, s tupoidnými
novinármi, politikmi ktorých ľudská úroveň neprevyšuje ani užitočnú kôpku
maštaľného hnoja, nám vnútil iracionálne myslenie, etiku i správanie. Vzdelanie bez
poznania. Relativizmus a nihilizmus, porovnateľný len s dobou nacizmu. Výsledkom
je chaotická, bezcitná spoločnosť, bez hodnôt, bez morálky a budúcnosti, bez
dôstojného bytia. Kto rozhodol o tom, že jedni prežijú svoj život v chudobe, nedostatku
a nedôstojne, druhí v nadbytku a v plytvaní? Boh? Ten je vraj spravodlivý. Koho sú
potom tieto cnosti? Vysvetlenie je prosté, pozemské. Len má háčik: kto sa prizná ako
prvý?
Ak je pilierom slobody a demokracie minimálna mzda, sociálne dávky, múka
a cestoviny s logom EÚ, vysťahovalectvo, tristo eurový dôchodok, masová chudoba,
korupcia a zločin, zlyháva systém. Systém ponovembrový! Diktatúra majetku a peňazí,
vykorisťovanie človeka človekom, nedáva šancu na dôstojné bytie. Totalitarizmus
kapitálu je univerzálny, národne i nadnárodne.
Dôkazom je vývoj, každodenná prax. Všade tam, kde dominuje táto spoločensko-
ekonomická formácia, je rovnaký výsledok. A je jedno, či pri moci je nedorobená
ľavica, alebo božská pravica. Lumpen inteligencia pod lampou Slovenskej televízie sa
vysmieva, keď za terajší úbohý stav Slovenska označuje našu socialistickú minulosť.
Pritakal jej aj prítomný minister zo spomínanej ľavice. Priosvietení gentlemani zabudli
na jednu maličkosť: ako k takému úbohému stavu prišlo Španielsko, Grécko, Cyprus,
Taliansko, Portugalsko a iní, kde socializmus nebol? Bývalí kolonizátori, ktorí niekoľko
storočí kradli, vraždili a lúpili po celom svete, a rozvíjali sa na jeho úkor, majú
dnes najvyššiu nezamestnanosť, vrátane mladých. Majú štátne dlhy, ktoré podobne
ako USA, nikdy nesplatia. Norbert Wiener, otec kybernetiky, by za daných podmienok
konštatoval zrútenie systému.
Výška dlhov ukazuje aký obludný rozmer má príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako
nás okrádajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú aké peniaze by mohol štát produktívne
investovať do verejných výdajov, do zdravotníctva, školstva, na výskum nových liekov,
na výstavbu bytov, na mzdy a dôchodky, pre blaho človeka. Takéto investície by
prinášali prácu, znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku, skracovali pracovný
deň. Voľný čas by bol meradlom hospodárskeho rastu, nie kríza a virtuálna ekonomika.
Nie vojny, terorizmus a bombové atentáty.
Na koncentračný tábor v Osvienčime dali nemeckí nacisti vyvesiť nápis: Práca
oslobodzuje. Nielen Židia, ale aj Cigáni, cirkevní hodnostári, komunisti, antifašisti a iní,
vedia, aké to bolo brutálne a cynické. S našim dneškom, našim bytím, je tu genetické
prepojenie. Fašizmus vznikol z kapitalizmu, je jeho imanentnou súčasťou, atribútom.
Vznikol z jeho chamtivých globálnych ambícií i neschopnosti riešiť kumulované
problémy Nemecka a svetového kapitálu. Podobnosť s dneškom nie je náhodná. Aký je
rozdiel medzi fingovaným útokom na poľské Gliwice a lžami zdôvodneným útokom na
Irak? Alebo na Juhosláviu či Líbyu? Hitler nemusí vždy hovoriť po nemecky.
Ponovembrová demokracia a sloboda je rovnaký klam, ako táborový nápis.
Len v jemnejšom vydaní. Zvyšovanie hraníc odchodu do dôchodku, mzdy,
z ktorých sa nedá vyžiť, dôchodky na úrovni žobračeniek, teror v hrozbe
prepustením z práce, viac mesiacov nevyplácaná mzda, nekvalitné potraviny,
drahé lieky, neraz predpisované len pre biznis zainteresovaných, nezamestnanosť
bez hraníc, drogy, pseudokultúra, vedomie i podvedomie ničiaca reklama,
zámerné pestované odcudzenie medzi ľuďmi, desaťtisíce bezdomovcov, tisícky
samovrážd, státisíce duševných porúch, permanentné masové vnucovanie tém,
pre život nepodstatných, sú len iné formy zabíjania a vyhladzovania. Nežné,
zamatové.
Pôvodný fašistický nápis stačí len poopraviť: Nezamestnanosť oslobodzuje. A dať
ho na každý úrad práce, na každú volebnú miestnosť. A voličovi hlupáčikovi na krk
náhrdelník. S názvami politických strán, ktoré doteraz úspešne volil. Môže si tam
ponechať aj voľné, nepopísané kolieska. Ich počet je na ňom. Na akú dĺžku volebného
života, ako zmyslu jeho bytia, si trúfa. Slobodná voľba je slobodná voľba.
Generácie, ktoré prídu po nás, možno zomrú od hanby: akí primitívi a darebáci tu žili,
ak si dali zobrať vlasť, národný majetok, sociálne istoty, zničiť genofond, vyfabrikovať
invalidnú prírodu, vymeniť potraviny za krmivo pre psov a mačky, vymeniť šťastný
a pokojný život za sľuby a klamstvá falošných prorokov. Plné tribúny a námestia
spravodlivých, no nenašiel sa ani jeden, pani Lótová.
Anglickí kolonizátori, predchodcovia konštruktérov EÚ, kúpili od amerických
Indiánov Manhattan za približne 16 dolárov. V zrkadielkach a lacnej bižutérii.
Naši ponovembroví politici, s vládou permanentných odborníkov, s nami urobili to
isté. Smutné na tom je, že pokiaľ Indiáni nevedeli nič o okolitom svete, my sme boli
nenásytní, arogantní a hlúpi. Dnes nemáme ani tých 16 dolárov! Tešia nás biliónové dlhy
a sľuby gentlemanov s notebookmi. Nebytie naveky. A možno nie, každá batéria sa raz
vybije. Alebo bude vybitá.
Hemingwayova generácia, ktorú zasiahla prvá svetová vojna, sa označila za stratenú.
Vojna trvala štyri roky, ponovembrový darebácky a zločinecký režim takmer 24. Koľko
generácií je stratených? Koľko ľudí zahynulo z chudoby, biedy a beznádeje? A koľko
ešte zahynie?
Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme síce na zemi, pohybujeme sa
v reálnom čase i priestore, ale nič nám nepatrí, nič reálne nemôžeme zmeniť.
Nakoniec, aj štrajky a street party sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí
si prevetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári dostanú príplatok.
Volebný a politický systém je nastavený tak, aby každá zmena zabavila
občana na najbližšie obdobie. Voličovi hlupáčikovi zároveň dala ilúziu o jeho
potrebnosti a význame. A novú nádej. Dookola, do nekonečna, do ďalšieho plesu
v opere.
O našej prítomnosti a budúcnosti, i o výklade minulosti, rozhodujú iní. Nami zvolení,
i nezvolení nevirtuálni gentlemani, zvrátený systém hodnôt, pomýlených ekonomických
priorít, pedofíliou pretkaná a skorumpovaná cirkev. Bytie odtrhnuté od bytia, takmer
ako Fichteho koncepcia ja - nie ja. Len tu nejde o subjektívny idealizmus, ale o
každodennú objektívnu realitu. O obyčajný život.
Porušovanie ľudských práv je masové a globálne. Nebytie väčšiny je také absurdné, že
sa považuje za normu. Za zvyk, za samozrejmosť. Ako žobrák, či bezdomovec na ulici.
Ako kladná nula, vrcholný objav ekonomickej teórie kapitalizmu.
Bludný kruh nebytia má pomerne jednoduché riešenie. Na začiatok treba len pravdivo
pomenovať veci, javy a udalosti, našu bezmocnosť i zbabelosť. Kráľ je nahý, ale chodí
do volebnej miestnosti. Naše nebytie je stav, i tendencia. Na dobu nami určenú. Záleží
len na nás, spieva Jožo Ráž.
Veľkou výhodou nápravy veci ponovembrových bude cyperská metóda.
S kapitalizmom proti kapitalizmu. Nebude treba nič znárodňovať, stačí len zdaniť
sprivatizovaný majetok a jeho súkromné deriváty a deviácie. Triedny priateľ to ocení,
február 48 nehrozí. Gottwald a komunisti boli, zdá sa, amatéri.
Alternatívou nebytia je bytie. Dôstojná existencia pre každého. Pre mladých, zdravých,
ambicióznych, ale aj pre mladých – chorých. Pre starších, pre menej zdatných či
menej ambicióznych. Pre všetky deti, bez ohľadu na ich privatizačný pôvod. Pre
ľudí práce. Radostný dnešok je odklonom od všeľudských hodnôt. A podobne ako
socializmus, ak sa od nich odklonil, vždy havaroval. Terajšia cesta vedie do pekla. Kto
neverí, nech precestuje naše dediny a mestá. Nech nazrie do duší ľudí, ktorí sa previnili
tým, že sa dali oklamať. Šťastnú cestu a Ach Wiedersehen!
PhDr. Michal Dieneš, CSc., 14. mája 2013
V tejto správe sa nenašiel žiaden vírus.
Skontroloval AVG -
odkaz
Verzia: 2014.0.4259 / Vírusová databáza: 3658/6981 - Dátum vydania: 6. 1. 2014
Majú sa všetci veriaci lepšie ako neveriaci. Ako sa u nich konkrétne prejavuje božia láska aby sa ich netýkali vyššie popísané nepríjemné skutočnosti?