Aké sú iné ženy?

Prečo nie si ako iné ženy?
Spýtal sa môj milovaný. Nechcem byť ako iné ženy,veď ani neviem aké sú! Vari to môj manžel vie? Tak na to sa ho musím spýtať. Možno sa nádherne naštvem.
Nechcem byť ako iné ženy ak iné ženy:
-cítia nutkanie neustále rozprávať o hocičom, len aby reč nestála
-cítia potrebu stále niečo utierať, ukladať a drhnúť nie len preto aby bol poriadok
-cítia za morálnu a rodičovskú povinnosť ukazovať fotku svojho dieťaťa pri každej vhodnej či nevhodnej príležitosti.
Ak iné ženy také nie sú tak sú vlastne ako ja. Napríklad nemám rada rána a dopoludnia, jednoducho sa neviem prebrať a vnímať svet okolo seba.Som síce schopná vykonať bežné práce ale s príšernou nechuťou. Nastane trinásta hodina a ja ožijem.Som už raz taká a necítim potrebu sa zmeniť. A verím že nás je viac.
/autorka príspevku v žiadnom, naozaj v žiadnom prípade nechcela uraziť iné ženy, len je spokojná s tým aká je./

Čitam čo si napísala a porovnávam sa so tebou.
- necítim potrebu neustále rozpravať o hocičom, ale aj rada počúvam, aj ked o hocičom.
- necitím potrebu stále niečo utierať a drhnúť, poriadok mám ovšem rada. Poriadok sa nerobí, poriadok sa udržava.
- neukazujem fotografiu svojho potomstva pri žiadnej príležitosti, len ked som o to požiadaná.
Si aká si, ale pracovať na sebe a tým sa k lepšiemu meniť, môžeš stále, len chcieť treba.

ty si už taká dokonalá, že nepotrebuješ na sebe pracovať, že ?

...zalezi na tom co tym myslel...a nad tym sa treba zamysliet...

Čo tým myslel, to vie len on, ja som len porovnávala autorku zadavatela témy so sebou.
Čo on myslel, to zamyslenie, prenechávam na teba

Ešte by som rada dodať k môjmu názoru, že manžel sa pýtal : Prečo nie si ako iné ženy ?
V závere atorka témy píše, že je spokojná, aká je. Manželtvo je kompromis a malo by fungovať na obojtrennej spokojnosti.

...ano, manzelstvo je dialog, kompromis a prisposobenie sa tomu druhemu...ale to na druhej strane neznamena, ze nezostavas sam/sama sebou...

Manželstvo je preto najvyššou formou spolunažívania dvoch ludí, lebo dáva čas na prispôsobenie sa jeden k druhému, práve cestou dialogu a vzájomného kompromisu a pritom ostať sám sebou. Každy vyrastal v inom prostredí, dostal inú výchovu, preto mali by sa vzájomne rešpektovať a aj ostať sám sebou. Nie som zástancom, že manželia sú jeden duch a jedno telo.Každý z nich je jeden človek a pri vzájomnom pochopení, rešpektovaní, vedieť žiť spolu.Ked sa ukáže, že k takému spolužitiu nedôjde, tak ja osobne, volila by som rozchod.

každý človek je jedinečný, tak nemôže byť každý taký istý ako ten druhý

..ani nebolo by dobré, keby sme boli všetci rovnakí..