Absurdné úmrtia

Zubatá zväčša dáva znamenia, kedy príde. Ale niekedy prichádza náhle, bez výstrahy a vytrhne spomedzi živých ľudí v plnej sile. Niekedy tak urobí prefíkane, s ohromujúcou zákernosťou, za okolností, aké presahujú ľudské chápanie. Tak jej padli za obeť aj mnohí známi z nedávnej i dávnejšej historie, napr. vynikajúca americká tanečníčka Isadora Duncanová, geniálny španielsky architekt Antonio Gaudii, staroveký dobyvateľ Pyrrhos, alebo generál Reichenau...

Spojení osudom: Medzi geniálnym ruským básnikom Sergejom Jeseninom a geniálnou americkou tanečníčkou Isadorou Duncanovou vzblkla veľká láska. Veľká a bolestivá. Na to, aby vzbľkla, stačilo jediné predstavenie svetoznámej tanečnice na doskách moskovského divadla. Búrlivák Jesenin vtrhol do šatne, a kým stráž stihla zasiahnuť, videli už len, ako básnik kľačí pri Duncanovej nohách, ona ho hladká po vlasoch a čosi šepce. Iba málokto dosiahol takú závratnú kariéru ako ona. Roku 1902, sotva 24 ročná, s obrovským úspechom vystúpila s koncertným programom vo Viedni, potom v Budapešti. Otvorili sa jej všetky Europske a Americké javiská a ona nimi víťazne tiahla. Očarila najmä prirodzenosťou. Neobzerala sa na zákonitosti klasického baletu. Dávala voľný priebeh tzv. vnútorným impulzom, ktorými sa v tanci prejavuje osobnosť.

Duncanovú kritici uznávali, diváci zbožňovali, muži obletovali. Očarila i Jesenina, o ktorom sa Maxim Gorkij vyjadril, že je to "orgán vytvorený prírodou výlučne pre poéziu". Vzali sa. Ona mala 43 rokov, a on 26. Ona nevedela po rusky, a on inak nevedel. Prežívali búrlivé manželstvo, milovali sa, boli k sebe nežní, ale sa aj hádali ba dokonca bili. Búrlivo sa rozchádzali, vášnivo zmierovali.

Orgán vytvorený iba pre poéziu a - ak by som mal parafrázovať - orgán vytvorený len pre tanec sa nezhodli. Po dvoch rokoch sa rozišli. Tak náhle ako sa zišli. Jesenin roztrieskal tenké zakrivené nohy manželkiných hypermoderných stoličiek, bez slova pohodil k jej nohám, vzal si kufor a odišiel.

Duncanová nadalej tancovala, Jesenin nadalej pil. Nie dlho. Básnika sa čoraz väčšmi zmocňovalo rozčarovanie z revolúcie a depresie. Roku 1925 spáchal samovraždu - obesil sa... O necelé dva roky tragickou smrťou zahynula aj Duncanová. Na výlete do Nice sa jaj v otvorenom aute zaplietol do kolesa vejúci šál a zadusil ju.

Neviem, čo chceš povedať týmto.
Ten šál mohla byť obyčajná hlúposť.
(Vyšmarilo ju to von a asi ju hneď zabil pád z auta v plnej rýchlosti na dlažbu.)

ty nechápeš podstatu tohto príbehu ?

Nie.

Ale keď Ti poviem, že jej 2 deti (necelých 7 rokov a 3 roky) zahynuli v aute 1913-04-19, to len bude búrka v Tvojej hlávke, čo?

Podstata príbehu je v tom, že má názov absurdné úmrtia, aj keď nejde o absurdné úmrtia?

tento príbeh jasne dokazuje, že všetko má na svedomí osud

Hej, a kde je ten dôkaz?

trošku deprimujúce ,,,nerobí mi to akosi dobre "o smrti "