A opäť sú tu Vianoce

Po roku sa teda zase priblížil čas Vianoc, pravidelne nám pripomínajúci nesmierny dar, ktorý kedysi dávno darovalo Svetlo tejto Zemi. Bola ním Pravda v pozemskom tele, ukazujúca ľudstvu pravú cestu k duchovnému, ale zároveň aj k trvalo udržateľnému, hmotnému vzostupu.

Tento dar Svetla Zemi si ľudia začali symbolicky pripomínať hmotným obdarovávaním svojich najbližších, čo by samozrejme nebolo nič zlého, keby sa žiaľ časom celé Vianoce nezredukovali iba na tento, čisto hmotný spôsob vzájomného obdarovávania sa, v ktorom napokon úplne zanikol ich skutočný, duchovný odkaz.

Áno, máme sa naučiť nezištne obdarovávať nielen svojich najbližších, ale i všetkých ostatných, s ktorými prichádzame denne do styku, avšak tým darom pre nich sa máme stať ...mi sami! Mi sami, prostredníctvom našej ochoty, úcty, porozumenia, otvorenosti a dobroprajnosti, prostredníctvom našej vôle pomáhať a podporovať, našej snahy po všeobecnom dobre a po vytvorení spoločnosti, v ktorej bude dostatočný priestor pre plnohodnotný život všetkých jej členov.

Lebo, vskutku dosť už bolo rôznych sladkých, dobre sa počúvajúcich, ale nič nehovoriacich rečí o Vianociach, dosť už bolo prázdnej a formálnej účasti na pobožnostiach i pokryteckej krátkodobej „dobročinnosti“, presne vypočítanej práve na tento sviatočný čas. Naozaj dosť už bolo všetkej tej plytkej a povrchnej prázdnoty, bez akejkoľvek vnútornej opravdivosti a skutočnej duchovnej hodnoty.

Posolstvo Krista, ktorého narodenie nám majú Vianoce trvalo pripomínať, bolo predsa o niečom úplne inom! Bolo o skutočných hodnotách, za ktorými máme kráčať a ktoré máme vo svojom živote postaviť na prvé miesto.

A preto práve nadchádzajúce Vianoce by sa mohli a aj už raz konečne mali stať tým rozhodujúcim zlomovým momentom, ktorým začneme nové obdobie nášho života. Života, žitého ku cti Stvoriteľa a k podpore a pomoci našim blížnym. Pomoci nie len navonok proklamovanej, ale skutočnej a reálnej.

Čo konkrétneho je teda treba urobiť? Ako možno pomáhať meniť spoločnosť a zároveň ísť cestou vlastného duchovného vzostupu?

Na to, aby sa spoločnosť mohla začať meniť k lepšiemu, potrebujeme:
Poriadok, prehľadnosť, zrozumiteľnosť
Rešpektovanie spravodlivých pravidiel spolužitia na všetkých stupňoch spoločnosti (možnosť dovolať sa práv)
Dôveryhodnosť a spravodlivosť všetkých, ktorí majú zodpovednosť voči druhým ľuďom z pozície svojho vedúceho postavenia (v štátnej správe, vo firmách, spoločenskom postavení)

Čo k tomu môže každý z nás pridať:
Ochotu pomáhať druhým
Vždy prítomné úsilie o spravodlivé a čisté konanie
Čisté, pozitívne myšlienky
Nebáť sa a nekradnúť

V čom spočíva duchovný vzostup jednotlivca?
V pozitívnom naladení
V rešpektovaní vyšších hodnôt presahujúcich rozmer pozemského života človeka
V prirodzenej obetavosti pre zlepšenie života na Zemi
V chápaní odlišností druhých ľudí
V hľadaní Pravdy

Čo teda dodať na záver? Snáď iba toľko, že každý človek by mal prežiť svoj vlastný život ako určitú cestu cti, na ktorej nadobudol osobnú hodnotu seba samého a pritom pomohol aj druhým ľuďom. Preto začnime od tejto chvíle v spolužití s inými ľuďmi konať úplne inak, ako doposiaľ a síce, omnoho čistejšie, spravodlivejšie a ušľachtilejšie. Tak, aby bolo všetko naše konanie konečne naozaj hodné odkazu Toho, koho narodenie na Vianoce oslavujeme.

PS. Článok bol inšpirovaný myšlienkovým prúdom s názvom « Cesta cti ».

M. Š.
spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“
www.pre-slovensko.sk 

Milan - mi sami a ešte dvakrát, to je dosť  

Berenika si slovenčinarka?Pretože ja ani nie som a serie ma to a to vsak musím povedat ,že niekedy aj mne y -silon uletí,ale ked písem rukou tak asi tazko.

Ranexil, slovenčinárka nie som, som Slovenka a snažím sa písať správne   Ale musím sa Ti priznať, že som to preletela len očami a toto mi ich skoro vypichlo  .Aj ja som pri čítaní urobila chybu - prečítala som: Nebáť sa kradnúť - tak som skoro zaostrila zrak a zistila som, že tam je Nebáť sa a nekradnúť, aj keď neviem, prečo práve tieto dve spojenia dal Milan spolu. 

Berenika všimol som si ,že už akosi pomenej ta vídať.Niet času?Kolačiky vypekaš?

Ale nie, som tu každý deň, len ty ma nevidíš   Niekedy sa aj prihlásim, napíšem niečo a potom to vymažem, poviem si, že radšej si zahryznem do jazyka a pomlčím   A koláčiky mám už dávno upečené, tie ma už nezdržujú.  

No to mi trochu pripomína ,že ba som mal niečo v predstihu pojesť  z tých našich,ale zda sa mi že ani tam nie su nejake co by som lubil.(same suche .ako to mohli kedysi jedavat?) 

Bolo tu napísané aj toto: ,,Čo konkrétneho je teda treba urobiť? Ako možno pomáhať meniť spoločnosť a zároveň ísť cestou vlastného duchovného vzostupu? "

Veď je to predsa také jednoduché, a preto pre väčšinu nepredstaviteľné, žiť predsa podľa Slov Spasiteľa. Tým pretváram nie len seba, ale aj svoje okolie. A pokiaľ okolie to nevníma, tak je to len vždy na jeho škodu. Netreba nato dbať, ale už neupustiť od tejto cesty spásy a záchrany...veď nakoniec, každý si je aj tak strojcom svojho osudu.

Človek I: prosím ťa ,ale čo povedal váš spasitel-a mozno aj môj?Ja i ked som čítal svatu knihu nenasiel som tam slova spasitelove,resp.nepostrehol som, ktoré to boli,vedel by si mi povedať ,čo povedal?aspoń jednu vetu.

Prebúdzajúci sa autor článku prehovoril k trpiacemu národu s otrepanými falošnými náukami. Super.Dobré ráno Milan. Urobím ti kávu?

ako inac sa oslavi narodenie bohocloveka ak nie zhrnanim materie?