A nie je to len tak, z ničoho nič

Naopak, sledujeme výsledok dlhodobého procesu, ktorý stabilitu demokratických inštitúcií a dôveru v nich vyčerpal natoľko, že vidíme zavŕšenie krízy zmäteného a demoralizovaného voliča, neschopného rozlíšenia reality od fikcie. S "pridanou" hodnotou národného populistu v úlohe autority, ktorá svoj úrad degradovala do predtým nepredstaviteľných nížin.
Od prvoplánových sľubov (mentálnej) Great Wall medzi USA a svetom, cez podnecovanie k nenávisti a hľadanie vonkajších nepriateľov vo vlastných spojencoch, až k ohrozeniu zdravia vlastnej populácie a finálnej devalvácii termínu demokracia. Trvalo to 159 rokov a jedno funkčné obdobie nepovolaného človeka (idiota), aby americký Capitol okupoval pomýlený dav - dokonca pod konfederačnou vlajkou.
Kde sú tie časy, keď ešte nebol rozum človeka hacknutý, keď človek kontroloval nástroje a nie naopak. Človek, ktorý prešiel od grabbing p*ssies ku grabbing power je však len symptómom hektickej doby, ktorá rozhodne o charaktere budúcnosti. Ak takto dopadol (a hádam sa pozviecha) pomyselný maják demokracie, som zvedavý, čo bude s nami. Lebo sme na rovnakej ceste, len bez skúseností a niekedy aj bez vízie zajtrajška.
PS: Proud Boys ako vyšití...

scontent.fbts7-1.fna.fbcdn.net 

Si myslím, že skutočne Čína pozoruje celý svet a my sme Slováci, poviem to asi takto, tiež by sme si radi kúpili ďalekohľad, tak chodíme von a zvonku dnu, von a dnu ako také kuriatka. A potom sa stane, že vycestujeme za jedny hranice, potom ďalšie hranice, a tam zisťujeme, aké máme schopnosti, lenže môj otec má české korene a dedko z maminej strany bol Čech, a keď som sa ho pri hokeji pýtala, koho má radšej, či Čechov alebo Slovákov, povedal, že ľudí. Chcela by som prísť na koreň vecí, neviem, či až na vrchol samotného poznania, len sa tak hojdať a nasávať, čo sa dostaví, ale nie celkom všetko. Na to nemám vybavenie.

Bohatí ľudia chcú ísť na očistu do krajín, čo s našou kultúrou nemajú nič spoločné, len chcú skúsiť a nájsť niečo. A to niečo hľadáme všetci.
Ja som s tým začala asi v 11 rokoch tak poriadne. Mama hovorila, že oco mi nakladal preto tak veľa na moje malé plecia, lebo som bola jeho krv. Lenže ja som ho nemala rada. Bola som neposlušné vzdorovité dieťa. Už som veľká.

Vo svojom živote som videla fantastické veci. Ale niečomu som často nerozumela, čo je to, a prečo, a to tak naozaj musí byť? Sú farby, slová, cicavce, hviezdny prah, och a hudba, tanec, oči, sú to ľudia, artefakty, spomeň si, a sú skaly a voda z prameňa, turecký sed na chodníku a zadok špinavý od kried, roztrhnutý balíček araidových chrumiek pod lipou, pod tou hojdačkou z lana a drevenej dosky, je obloha a zem, jediné istoty v živote človeka, paaaa  

A voda Rajec, púpavka, ňwo