Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

7.február sviatok má svätá Rozália Rendu

1
reakcií
581
prečítaní
Tému 8. februára 2017, 07:59 založil lea_pragmaticka1.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   8. 2. 2017, 07:59 avatar
Rozália Rendu

* 9. september 1786, Confort, Ain, Francúzske kráľovstvo
† 7. február 1856 Paríž, Francúzsko

Sestra Rozália neraz sestrám opakovala: „Dcéra kresťanskej lásky je ako medzník na ceste, na ktorý si môžu všetci okoloidúci zložiť bremená a odpočinúť si.“ A zdôrazňovala: „Chudobní sú naši páni a učitelia.“ Alebo: „Je toľko spôsobov, ako preukázať kresťanskú lásku. Malá pomoc poskytovaná chudobným, ako sú peniaze a veci, nemôže na dlho pomáhať. Treba sa zamerať na trvalejšie dobro, všímať si ich schopnosti, stupeň vzdelania a usilovať sa nájsť im prácu, aby sme im pomohli dostať sa z ťažkej situácie …“ Sestry povzbudzovala slovami: „Nikdy neurobíme dosť dobra … Náš Pán žiada od nás viac …“ V revolučných dňoch, keď bol hlad, priznáva: „Niečo ma zadúša a odníma mi chuť do jedla, keď si pomyslím, že toľkým rodinám chýba chlieb …“
xxx
Napoleon Bonaparte zaviedol niekoľko sociálnych reforiem, mestá museli vydržiavať nemocnice i dobročinné diela a do služieb zapájať aj laikov. Na mestských úradoch sa zavádzali dobročinné kancelárie, kde evidovali rodiny s nárokom na podporu, čo ostalo v platnosti až do roku 1914. Úrady nevylučovali ani spoluprácu s rehoľami. Sestra Rozália s nimi spolupracovala a upozorňovala na biedu jednotlivých rodín, odporúčala ich osobne do priazne štátnych zamestnancov a dobročinných kancelárií. Zachovalo sa mnoho jej rukopisov, ktoré to dosvedčujú.
Nespokojnosť obyvateľstva stupňoval nedostatok chleba a veľká drahota. Nasledovali revolty či revolúcie roku 1830, 1832, 1848 a po nich epidémie cholery v rokoch 1832 a 1849. Dcéry kresťanskej lásky mali v týchto rokoch občianskych revolučných nepokojov plné ruky práce. Pri zvrhnutí kráľa Karola X. roku 1830 bola štvrť Mouffetard priamo zapojená do odboja v tzv. júlovej revolúcii, keď po jej uliciach ležali ranení a zomierajúci. Sestry vo svojom dome zriadili ambulanciu, a zbierali ranených na barikádach z oboch znepriatelených strán. Hoci nepriatelia náboženstva ničili kostoly, kláštory a iné cirkevné objekty, dom sestier sv. Vincenta zostal pred plienením uchránený. Keď predstavená v ich dome skrývala arcibiskupa de Quélena a ďalších kňazov, niektorí povstalci sa to dozvedeli, ale neudali ju.
xxx
Počas ďalších krvavých nepokojov roku 1832 zahynulo asi 800 vzbúrencov. Dom sestier, zvaný Dom pomoci, stal útočiskom nešťastných a prenasledovaných. Raz, keď ho chceli podpáliť, pretože sa v ňom ukrývali povstalci, sestra Rozália pred policajným prefektom, ktorý ju prišiel zaistiť, vyhlásila: „Som dcéra kresťanskej lásky, nemám žiadnu politickú vlajku … Pomáham každému, kto je v núdzi, nikoho neodsudzujem. Sľubujem vám, že keď raz budú prenasledovať aj vás, a požiadate o pomoc, určite ju neodmietnem.“
V tom istom roku vypukla epidémia cholery a vtedy v Paríži zahynulo vyše 20.000 obyvateľov. Keď na ulici napadli lekára Collarda, pretože lekárov a lekárnikov podozrievali, že infikujú ľudí cholerou, zachránil sa vetou: „Veď ja som priateľ sestry Rozálie.“ Vedel, že pred ňou má každý rešpekt. Niet sa čo diviť, že medzi chudobnými sa rýchle rozšírila povesť o milosrdnej služobnici, o matke chudobných.
Sestra Rozália sa pri svojej všestrannej činnosti dôsledne obohacovala energiou lásky, ktorú čerpala z Eucharistie, modlitby, rozjímania a v sesterskom spoločenstve. Keď chodila po uliciach s košíkom potravín, vždy mala v ruke ruženec. Neraz priznala: „Najlepšie sa mi rozjíma na ulici.“
Odporúčala sestrám, ako žiť stále v Božej prítomnosti: „Bez toho, že by sme prerušili prácu, napríklad pri takom bežnom praní prádla, môžeme sa modliť a prosiť, aby naše duše boli vždy také biele ako tá mydlová pena … K čistote svedomia pomôže aj naša tvrdá práca v duchu pokánia.“
Spolupráca s laikmi – významné stretnutie
xxxx
Do služieb lásky vedela zapájať chudobných aj bohatých. Možno ju charakterizovať ako odborníčku na ľudské vzťahy v prospech dobročinnosti. Nadväzovala kontakty s podnikateľmi, ktorých žiadala o finančnú pomoc pre svoje diela. V boji proti nespravodlivosti a biede takto burcovala svedomie tých, ktorí majú moc a peniaze. Ak napríklad deti niektorých dobrodincov dospeli a išli študovať do Paríža, poslali ich za sestrou Rozáliou, aby im v prípade potreby pomohla a uchránila ich pred zlom. Dodnes existujú rodiny, kde s úctou na ňu spomínajú a uchovávajú jej portrét alebo darovanú maličkosť.
Sestra Rozália si viedla presnú evidenciu finančných príspevkov, ktoré dostávala od verejnej správy a dobrodincov. Prevažná časť korešpondencie sa orientovala na žiadosti o pomoc pre dobro chudobným a prenasledovaným, a to bez rozdielu na ich pôvod a vierovyznanie. Neraz ju žiadali o dobrozdania do škôl, seminárov, zamestnania, väzníc, prosili ju o podporu a pod. Povesť o nej sa rozšírila po celom Francúzsku. Mnohé veci nemusela vybavovať osobne. Už samo jej meno, odvolanie sa na ňu, prípadne lístok od nej prekonávali bariéry a otvárali dvere ministrov, ba aj panovníkov.
Vo víre nepokojov
xxx
Životopisci rozprávajú udalosť o jednom dôstojníkovi, ktorý utekal pred povstalcami. Keď vrazil do Domu pomoci dcér kresťanskej lásky a hneď za ním tam vtrhli jeho prenasledovatelia, sestra Rozália sa rýchlo postavila pred útočníkov a zakričala: „Tu sa nezabíja!“ Oni revali: „My ho teda zastrelíme na ulici!“ Na to odpovedala: „Ale iba spolu so mnou. Žiadam vás o záchranu tohto muža, a to v mene vašich žien a detí, ktorým slúžim už päťdesiat rokov.“ Stávalo sa, že kým sestra Rozália vyjednávala, prenasledovaní mohli ujsť.
xxxx
Pri pomoci chudobným neraz dochádzalo ku dojímavým scénam. Raz jedno malé dievčatko plakávalo v škole za oteckom, ktorý bol vo väzení. Keď na návštevu prišiel generál Cavaignac, sestra Rozália k nemu priviedla uplakané dieťa:„Tento veľký pán ti môže vrátiť otecka.“ Generál povedal: „Dievčatko, ale ten človek musel spáchať nejaké veľké zlo.“Ono ho uisťovalo: „Nie, nie, môj ocko je dobrý, aj mama povedala …“ Generál však protestoval: „Do väzenia dávame len za zlé skutky.“ Dievčatko však ďalej vzlykalo: „On sa polepší, on to už nikdy neurobí, odpustite mu, prosím!“ Záver a dôsledok tohto rozhovoru si možno domyslieť …
Utrpenie chudobných v nasledujúcich rokoch pretrvávalo, ba stupňovalo sa pre nedostatok prakticky všetkého potrebného pre život a pre choroby. Roku 1849 vypukla epidémia cholery, ktorá najviac vyčíňala v chudobných štvrtiach a vo farnosti sv. Medarda, kam patril aj dom dcér kresťanskej lásky. Existujú údaje, že mali vyše sto pohrebov denne. Sestra Rozália vopred pripravovala sestry-učiteľky pre takéto mimoriadne situácie a učila ich základy ošetrovateľstva, aby v mohli pomáhať ošetrovať chorých.
xxx
Ešte aj v posledných rokoch života sestra Rozália so spolupracovníkmi zakladala nové diela. Medzi prvými boli jasle a útulok pre deti, aby mohli matky po pôrode nastúpiť do práce. Ďalší útulok zriadili pre staršie deti, aby sa netúlali po uliciach. Jedna zámožná dobrodinka dala postaviť sirotinec, v ktorom prevzali starostlivosť d céry kresťanskej lásky. Do založeného spolku P atronáž zas v nedeľu dochádzali mladé robotníčky upevňovať sa v duchovnom a mravnom živote, aby v beznádeji neprepadli pokušeniu kradnúť a prostituovať. Ďalšími dielami bol útulok pre starých, v ktorom podľa možností a schopností mohli obyvatelia vykonávať rôzne remeselné práce, a hospic pre invalidov a nevládnych.
Štátne vyznamenanie
xxxx

Sestra Rozália, zodratá v práci, vážnejšie ochorela roku 1854. Trápili ju horúčky, kašeľ, búchanie srdca, strácala zrak. Po operácii šedého zákalu ešte mohla vypomáhať v dome a v sprievode sestier navštevovať chudobných. Intenzívnejšie sa však venovala modlitbe za svojich chudobných.
Začiatkom roku 1856 dostala zápal pohrudnice a plne si uvedomovala, že sa blíži jej odchod do večnosti. Po prijatí sviatosti chorých zomrela 7. februára 1856 za prítomnosti celej sesterskej komunity a ich modlitieb. Približne v tých istých hodinách sa so životom rozlúčila aj jej milovaná matka. Zaiste to bolo veľmi radostné stretnutie vo večnosti!
Súhlasí ncowenrafa


2.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   8. 2. 2017, 07:59 avatar
xxx
Pohreb
Telo sestry Rozálie vystavili v domácej kaplnke sestier, kam sa s ňou prišli rozlúčiť zástupy obyvateľov: matky, deti, robotníci i mnohí významní činitelia mesta. Vo viacerých novinách, aj Cirkvi nepriateľských, sa objavili rozsiahle články opisujúce jej život, skutky milosrdenstva a dar ľudskosti. Nešetrilo sa výrazmi ako „m atka chudobných“, „svätá žena“, „anjel v ľudskom tele“ a pod.
V dobe, keď neexistoval telefón, rozhlas ani televízia, sa správa o smrti sestry Rozálie veľmi rýchlo rozšírila. Jej pohreb, ktorý sa konal dva dni po smrti, 9. februára 1856, bol ako mohutná manifestácia za účasti duchovenstva, rehoľníkov, detí, študentov a veľkého davu chudobných. Nechýbali ani štátni zástupcovia.
xxx
Telesné pozostatky „matky Paríža“ pochovali na parížskom cintoríne Montparnasse, neďaleko vstupnej brány. Na jednoduchom náhrobnom kríži z bieleho mramoru stojí nápis: „Dobrej sestre Rozálii vďační priatelia, bohatí a chudobní.“
storočia.
xxx
Patrónka sociálnych diel, živý príklad vincentínskej rodiny, pamiatky
História blahoslavenej Rozálie Rendu týmto nekončí. Pre jej angažovanosť, vynachádzavosť, obetavosť i odvahu pri pomoci človeku v núdzi, pri riešení naliehavých sociálnych problémov postihujúcich široké vrstvy obyvateľstva (napríklad pri vojnových nepokojoch, hlade, prírodných katastrofách, epidémiách a pod.), ju oprávňujú, aby sa stala spolupatrónkou sociálnych diel na svete. Ostáva živým príkladom a vzorom pre členky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, členov Spolku sv. Vincenta de Paul a celú vincentínsku rodinu, ktorí pripomínajúc si jej hlavný cieľ:„Zmierňovať biedu a navracať človeku ľudskú dôstojnosť“ – sa modlia sa za jej svätorečenie.
xxx
Popularita sestry Rozálie a živé spomienky na ňu v Paríži pretrvávajú tiež v konkrétnych pamiatkach. Jej hrob na Montparnasse je vždy skrášlený kvetmi, ktoré sem s úctou prinášajú verní ctitelia. Prichádzajú k nemu najmä ľudia v núdzi a prosia o jej príhovor u Pána. Jej meno nesie veľká parížska ulica v 13. obvode – Avenue de la Soeur Rosalie, rovnako kostol, ktorý postavili na jej pamiatku (50 Bulv. A. Blanqui). Farebné okno v tomto chráme predstavuje sestru Rozáliu v tradičnom rúchu s kornetom na hlave, ako podáva maketu kostola sv. Rozálii Palermskej, svojej patrónke.
Roku 1962 v piatom okrese Paríža, na mieste, kde sestra Rozália slúžila chudobným (dnes ulica Geoffroy-Saint-Hilaire), zriadili malé múzeum. Uložili tam jej bustu od majstra Maidrona a niekoľko predmetov z jej kancelárie: kríž, obrazy, stôl a iné. Pri otvorení múzea šéf mestskej rady v oslavnej reči hovoril o sestre Rozálii už ako o svätici, na ktorú Paríž ostáva stále hrdý.
Modlitba za svätorečenie
Pane, ty si vložil do srdca blahoslavenej Rozálie Rendu
veľkú lásku k trpiacim
a uschopnil si ju zapájať mnohých ľudí do služby chudobným.
Prosíme, udeľ nám na jej príhovor potrebné milosti …
Daj, aby sme sa čoskoro mohli tešiť z jej svätorečenia
a byť tiež svedkami tvojej lásky k blížnym.
Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Literatúra: 1. Charpy, E., Roux, M. G., Dinnant, C.: Sestra Rozália Rendu, Dcéra kresťanskej lásky s horiacim srdcom. Vyd. Editions du Signe, Strasbourg, 2000, 32 s. – 2. Kol. autorov: Soer Rosalie. Causa Canonisationis servae Dei Rosaliae Rendu. Positio super virtutibus et fama sanctitatis. Congregatio de causis sanctorum, Rím, 1993. Preklad Danková, S.: Sestra Rozália, Božia služobnica. Vyd. DKL, Nitra, 2000, 77 s.
(Z knihy Leopoldína Scheidová, Norbert Scheida: V službách evanjeliovej lásky, 2004)

www.zivotopisysvatych.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 16:19,  Smradi žuvačkársky !!!!!!!!!!!!!!!
dnes, 16:18,  Politológ Roman Michelko komentuje THREEMU 19. augusta 2019 Spolupracovníci 0 Comments Roman...
dnes, 16:11,  https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/68445421_10213960503078997_7559399159745216512_o.jp...
dnes, 14:35,  119- Tull nezavádzaj resp. nešpásuj...... Písal som o Kristových výrokoch -...
dnes, 13:54,  Thomas si väčši ocas ako sa zdalo.
dnes, 13:29,  Lemmy, odbočil?*01 Napísal si: "ja som písal o lacnej viere, a netvrdil som, že sa to...
dnes, 13:24,  Lemmy, a v čom je tu protirečenie.... veď i pre tento extrém platí, že pre neho jeho viera...
dnes, 13:22,  Lenže to si odbočil od toho, o čom sa tu diskutuje. Takže, OK, tým sa nebudem zaoberať,...
dnes, 13:21,  Lemmy, nikde sa nezamotávam, písal som Ti predsa, že poznám takých, ktorí majú svoje...
dnes, 13:19,  Hovorí sa tomu nekonzistentné uvažovanie.
dnes, 13:17,  Potom si falošne dal súhlas Erovi v 128. Protirečíš si. Ak má niekto vieru, tak vie, že...
dnes, 13:15,  Lemmy, žiadny názor nemením... viera vo vlastníctvo predkožky, dreva, klincov, rubáša......
dnes, 13:11,  To ty si jeho názor nazval extrémom. Era hovorí, že ak niekto niečomu verí, tak verí aj v...
dnes, 13:08,  137 ad "rozumiete si?" Nuž, občas Tullovi vôbec nerozumiem :)
dnes, 13:07,  Tull, už krívaš s logikou a zdravým rozumom. Ja som písal o lacnej viere, a netvrdil som,...
dnes, 13:06,  Lemmy, v čom je názor od Ery v "128" extrémny?... Viera Ježiša nie je predsa...
dnes, 13:06,  133. Lemmy, lenže pri takomto tvrdení neberieš do úvahy všetky okolnosti. Ak ja...
dnes, 13:03,  Lemmy, neviem o akej drahej záležitosti píšeš*01 ... Nie každý veriaci prišiel k svojej...
dnes, 13:02,  V 128. si dal súhlas na extrémny názor od Ery. Teraz to podozrivo zľahčuješ. Vy dvaja...
dnes, 12:58,  Lemmy, lenže to je extrém, ktorému len málokto verí.... viera, o ktorej píšem, sa...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Keď sa budeš cítiť najhoršie, tak si spomeň, že aj tá najhoršia hodina má iba 60 minút.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(65 581 bytes in 0,372 seconds)