Augustin Sokol.
27 bookface.
Úsek 27 bookface je pokračovaním úseku 26 bookface.
Vraciam sa teda znovu k otázkam, ktoré sa týkajú socialistického realizmu.
Po Angele teraz nasledujem ja. V podstate s ňou aj súhlasím. Ale snažím sa posunúť začiatky tohto realizmu ešte viacej do minulosti. Až do doby Džingischána: {
džingischán
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Džingischán alebo Čingischán alebo vlastným menom Temüdžin (1155 / 1160 / 1162, pri rieke Onon – 18. august 1277, Jin – čchuan) bol veľký mongolský dobyvateľ.“
} Džingischán bol mnohokrát v bojoch zranený. Kvôli zraneniu stehennej kosti má jednu nohu kratšiu, kvôli zraneniu chrbtice má hrb a kvôli zraneniu oka je na jedno oko slepý.
V dobe svojej najväčšej slávy sa Džingischán dáva portrétovať najlepšími maliarmi sveta. Týchto maliarov môžeme rozdeliť do dvoch skupín.
Prvá skupina maliarov maľuje Džingischánov portrét realisticky a druhá skupina idealisticky.
Prvú skupinu maliarov dá Džingischán popraviť. Zdôvodní to tým, že ho nenamaľovali ako veľkého dobyvateľa, ale ako nejakého úbohého mrzáka.
Aj druhú skupinu maliarov dá Džingischán popraviť. Zdôvodní to tým, že akoby ho maliari ironizovali. Teda, že sa mu takto zlomyseľne vysmievajú, keď ho maľujú ako statného a urasteného muža s peknými nohami, so vzpriamenou postavou, s bystrým sokolím zrakom, s jasným pohľadom krásnych očí, ktoré sa uprene dívajú do diaľav. ...
Džingischán ale vlastne ani nemusí popravy maliarov zdôvodňovať. Môže dať popraviť koho len chcel a kedy len chcel. Taká to už vtedy bola doba. A keďže je na všetkých tých maliarov poriadne nahnevaný, tak ich dáva popravovať ako na bežiacom páse.
Koniec popravám urobí až jeden úplne neznámy maliar. Je to možno aj jeden z vynálezcov socialistického realizmu.
Namaľuje Džingischána tak, že sedí na koni a strieľa z kuše.
Berie ho zboku. Z tej strany, kde má zdravú nezranenú nohu.
Pri streľbe je kvôli správnemu zacieleniu nahnutý na stranu nad kušou. Tým je hrb síce nenápadne, ale zato dokonale zamaskovaný.
Pri cielení má jedno oko zavreté. Veď takto sa predsa cieli pri streľbe zo všetkých ručných strelných zbraní. Nuž a je len samozrejmé, že má pritom zavreté to slepé oko.
Džingischánovi sa obraz páči. Maliara dáva odvážiť a dá mu potom toľko zlata, koľko váži.
Socialistický realizmus sa teda dá podľa tohto vtipu interpretovať aj ako prijateľne vyvážený kompromis medzi reálnou a zidealizovanou realitou.
Džingischán ale nie je jediný slávny jednooký bojovník. Nedá mi to. Prerozprávam preto známy vtip. Je v dvoch variantoch. Prvý je zasadený v USA a druhý v Sovietskom zväze. Osoby a obsadenia sú analogické.
Prezident USA alebo vodca Sovietskeho zväzu sa pýta svojho poradcu:
„Kto boli tí slávni jednookí vojvodcovia?“
Poradca mu odpovie:
„Boli to Ján Žižka, Horatio Neslon a Moše Dajan.“ {
ján žižka z trocnova
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Ján Žižka z Trocnova a Kalicha (okolo 1360 – 11. október 1421, Žižkovo Pole pri Přibyslavi) bol český husitský vojvodca a bojovník.“
admirál nelson
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Horatio Nelson (29. september 1758 – 21. október 1805) bol britský admirál.
V roku 1805 potvrdil nadvládu Británie na mori víťazstvom v bitke pri Trafalgare, kde porazil spojené francúzsko – španielske loďstvo a nestratil ani jednu loď. V bitke padol.“
moše dajan
odkaz
odkaz
„Moše Dajan (20. máj 1915 – 16. október 1981) bol izraelský generál a politik.“
šesťdňová vojna
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Šesťdňová vojna (resp. Tretia arabsko – izraelská vojna) bol vojenský konflikt medzi Izraelom a koalíciou Egypta, Sýrie a Jordánska v júni 1967. Prepukla 5. júna úderom izraelského letectva proti leteckým základniam Egypta a skončila 10. júla, kedy Izrael ukončil bojové akcie.“
} Prezident USA alebo vodca Sovietskeho zväzu sa nakoniec opýta svojho poradcu:
„Čo si ale myslíte vy? Nemá ten náš minister obrany až príliš veľa očí?! ...“
Týmto vtipom som ukončil svoju úvahu o tom, že ako by sme mohli ešte aj inou cestou dôjsť k vzniku socialistického realizmu. Nič viac, nič menej. Lebo nie vždy sa jedná iba o jedinú možnú cestu.
