"Bývalý slobodomurár a potratár: Myslel som, že slúžim ženám ...
Keď sa spomenie slobodomurárstvo a jeho vplyv v spoločnosti, mnohí za tým vidia konšpiračné teórie, čím sa celá téma automaticky spochybňuje. Ako si má bežný človek urobiť vlastný úsudok, čo je realita a čo nadsádzka?
Naozaj sa netreba nechať zamotať do konšpiračných teórií alebo do nejakého židovsko slobodomurárskeho komplotu, ako to možno vidieť u niektorých oponentov. Predsa však je tu jedna vec, ktorá je dosť pochybná, u francúzskych slobodomurárov predovšetkým: sme demokratická krajina, nepovedal by som krajina s absolútnou slobodou, ale demokratická, pričom slobodomurári sa schádzajú tajne. Prečo tajne, ak máme všetky možnosti sa stretávať, kedy chceme, kde chceme a hovoriť o všetkom, čo nás napadne. Teda je tu niečo, čo robí slobodomurárstvo podozrivým.
Druhá vec je, že práce v Lóži sú často o príprave zákonov, ktoré sú nato predkladané v parlamente. Toto treba kritizovať, lebo slobodomurári nedostali mandát na ich prípravu. Napríklad pri potrate bol terén vopred dôkladne pripravený v lóžach. Organizovali sa schôdze na túto tému s významnými osobnosťami, ako Pierre Simon, ktorý bol gynekológom ako ja a predsedom francúzskej Planning Familial a zároveň Veľkým Majstrom Veľkej Lóže Francúzska. Existovali teda tajné dohody medzi politikou, zdravotníctvom a sociálnou oblasťou. A to je v každom prípade kritizovateľné z čisto demokratického hľadiska.
Keď bol zákon Veil (zákon o potratoch pomenovaný podľa ministerky Simone Veil) predložený do parlamentu, už boli pripravené sily, ktoré umožnili jeho rýchlejšie prijatie. Navyše mimoriadnym poradcom vtedajšieho prezidenta (Giscard d’Estaing) bol Jean-Pierre Prouteau, ktorý bol zároveň Veľkým Majstrom Veľkého Orientu Francúzska a spomínaný doktor Pierre Simon bol poradcom ministerky Veil. Politici boli úplne obklopení zborom, ktorý tlačil na prijatie zákona bez ťažkostí, pričom slobodomurárski poslanci mali zastúpenie v pravici aj v ľavici. Z tohto pohľadu možno hovoriť o komplote alebo konšpirácii v zmysle, že v momente, keď sa tieto veci dejú, je to bez plného vedomia voličov. ...
Možno teda povedať, že sme v slobodomurárskej republike. Stačí sa pozrieť, ako prešiel zákon “mariage pour tous” (o homosexuálnych manželstvách) napriek veľmi silnému odporu kresťanov, a nielen ich. ...
Mali ste po odchode [od slobodomurárov do kresťanskej Cirkvi] nejaké problémy, či zo strany bývalých spolubratov, v práci alebo v iných oblastiach života?
Áno, jasne. Najväčšie prišli zo strany môjho riaditeľa v Sociálnej poisťovni. Viedol som oddelenie prevencie a mal som len jedného nadriadeného, ktorý bol slobodomurárom v našej Lóži. Hoci on tam chodil len zriedkavo, hovoriac, že mal veľa práce. V skutočnosti nebol nadšeným slobodomurárom, ale utilitárnym, to znamená, že bol v Lóži len kvôli kariére, čo platí asi pre tretinu členov. Všimol si môj vývoj alebo minimálne sa mu niečo donieslo, a tak odrazu, po piatich rokoch bezproblémovej spolupráce, ma začal šikanovať a zbavil ma funkcie bez toho, aby rešpektoval pracovnú zmluvu.
A tak som sa ocitol, ako sa hovorí v administratíve, „v šatníku“, to znamená - chodil som do práce, ale nemal som žiadnu právomoc ani autoritu nad svojím tímom, sedel som osem hodín v kancelárii bez kontaktu s kýmkoľvek. Keď som žiadal bratov, aby zasiahli, lebo vtedy som ešte stále bol členom, narazil som na silný odpor. Nakoniec som riaditeľovi cez sprostredkovateľa odkázal, že ak bude pokračovať v šikanovaní, podám sťažnosť na súd, ktorý rieši pracovno-právne vzťahy. Nato ma na druhý deň ma navštívil vysoký funkcionár Veľkej Lóže a povedal mi, že ak pôjdem na súd, riskujem život. Odkaz bol veľmi jasný, vyhrážali sa mi smrťou. A to ma zamrazilo. Odvtedy som urobil opatrenia, aby sa mi neprihodilo nešťastie. ...
Dnes sa lóže svojím programom otvorene snažia o uzákonenie eutanázie. Už nejde o skrytý postup, ako to bolo pri potratoch. Čím to je, že už sa tieto ciele nemusia skrývať pred verejnosťou?
Cítia sa veľmi silní, pokiaľ ide o societálne zákony, ako sa im dnes hovorí. Podarilo sa im bez veľkých ťažkostí pretlačiť manželstvo pre všetkých a práve teraz v parlamente diskutujú o eutanázii, ktorú maskujú výrazom hlboká sedácia. Je to predsa len silný eufemizmus, podobne ako pri prerušení tehotenstva, ktoré je zastavením tehotenstva, aj teraz našli ten neuveriteľný termín hlboká sedácia.
A keď sa skutočne zamyslíme nad tým, čo to znamená, ide o podanie utišujúcich prostriedkov a anestetík osobe, ktorá ide zomrieť do 48 hodín a tým skôr, že jej prestaneme podávať stravu. Avšak potrava a hydratácia nie sú liečbou, pokiaľ viem. Sú to potreby vlastné od prírody. Keby osoba bola pri vedomí, pri zastavení podávania tekutín by hrozne trpela.
Hlboká sedácia je lákadlo, je to pasca. Preto sa Lekárska Akadémia, Výbor Rádu Lekárov ako aj niektorí poslanci nenechali nachytať a jasne povedali, že ide o eutanáziu. A keďže slovo eutanázia nie je v spoločnosti veľmi akceptované, našiel sa tento nový termín. Ten umožní prijatie opatrení, ktoré na začiatku budú výnimočné a neskôr sa stanú povinnosťou alebo zjednodušením, ako je to v Belgicku alebo Holandsku. ...
Prerušil som akékoľvek vzťahy so slobodomurármi až na tie vyhrážky smrťou, po ktorých som bol nútený zmeniť lekársku prax. Niekoľko slobodomurárov aj prišlo ku mne do ordinácie, čo však bola len zámienka, pretože na záver mi povedali: „Maurice, aj keď si konvertoval, to ešte neznamená, že sa nemôžeš vrátiť.” Na to ma Duch Svätý inšpiroval odpoveďou: „Nemám dôvod sa vrátiť, keďže som stretol Ježiša”, po ktorej sa úplne zablokovali, stíchli a už neprišli."
odkaz