SATAN, tvoj žalobca

Satan, náš žalobca

Mnoho ľudí si myslí, že Boh má úplnú moc nad svetom a pripisujú mu za vinu všetky katastrofy, tragické nehody, vojny a konflikty, choroby a iné trápenia. Títo ľudia nechápu, že v tomto svete je reálne aktívny - zničujúci satan, ktorí nenávidí ľudí od ich stvorenia.
Ján 10:10 „ Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.“
Svet, v ktorom žijeme je „padnutý svet“. Boh dal Adamovi a Eve vládnuť nad svetom, ale keďže zhrešili, odovzdali tým kontrolu nad svetom satanovi. Satan je v Efezských 2:2 nazývaný „kniežaťom vzdušnej mocnosti, je duchom, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch“, v 2.Liste Korinťanom 4:4 je nazvaný „bohom tohto veku“ a v Jánovi 12:31 je to „knieža tohto sveta“.
Satan vie, že keď mu dovolíme kontrolovať našu myseľ, bude manipulovať aj naše emócie a pocity. Keď sa začneme v našich myšlienkach zaoberať pocitmi viny, zlyhania, výčitkami svedomia, pocitmi menejcennosti, naše telo zoslabne a dokonca sa môžeme cítiť depresívne. Naše emócie sú značkami, ktoré nám signalizujú, ako vyzerajú naše myšlienky. Niekedy to ani nespozorujeme, že sme skĺzli do starostí, problémov, pochybností a strachu. To sa práve podarilo satanovi prevziať kontrolu nad našimi myšlienkami.
Ale Boh nás stvoril tak, že naše myslenie rozpoznáme veľmi rýchlo podľa našich emócií.

Vyskúšajme nasledovné cvičenie:
Zakaždým, keď začneme pociťovať negatívne emócie, akými sú strach, hnev, vina...zastavme sa a povedzme nahlas: STOP! Na čo práve myslím??? Musíme si uvedomiť, že satan má najväčšiu radosť, keď nás môže držať v zajatí a vidieť nás v mizernom stave. On je majstrom v manipulácii našich myšlienok.
Nerobme si starosti. Satan síce môže na nás vyvíjať nátlak, ale nikdy nás nemôže mať vo svojej moci. My nemusíme mať strach zo satana, JEŽIŠ je väčší! Satan môže v nás zasievať negatívne myšlienky, ale nemôže kontrolovať, v čo veríme. Viera nie je pocit !!! Satan je žalobca, ktorý na nás stále žaluje. Stále nám vyčíta naše chyby, pripomína,kde sme zlyhali, používa falošné informácie, aby sme sa cítili úboho, nehodní Božej lásky. To sú jeho psychohry, ktoré by rád s nami hral. Ale my sme ho „prekukli“ skrz-naskrz. Akonáhle začne na nás Satan útočiť, spomeňme si, kým sme v Kristovi. Sme novým stvorením. Naše pravé JA je znovuzrodené v Kristovi. Koncentrujme sa na Ježiša, na kríž, na jeho poslušnosť, ktorá nás učinila spravodlivými, ospravedlnenými, spasenými, omilostenými. Jednoducho sa začnime zaoberať Ježišom a satan sa od nás okamžite vzdiali.

Satan chce, aby sme sa koncentrovali na veci, ktoré nás znervózňujú a na ľudí, ktorí nás rozčuľujú a „lezú nám na nervy“. V Rimanoch 15:1 je napísané: „My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe.“ Nenamýšľajme si, že sme lepší. Pýcha a povýšenectvo nepatria k vlastnostiam detí Božej rodiny. V Matúšovi 7:1 stojí: „Nesúďte, aby ste neboli súdení... Nepodľahnime satanovi a nesúďme, radšej sa za týchto ľudí pomodlime! My sme sa skrze Ježišovu lásku a milosť zmenili, tak aj druhí majú tú istú nádej.
Jakubov list 5:16 „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli.“
Matúš 7:7 „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!....“
1.Petrov list 5:8-9 „Buďte triezvi (rozvážni) a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“

Diabol tiež chce, aby sme boli duchovne pasívni. Chce nás za každú cenu zadržať od modlitby, nechce, aby sme čítali a počúvali Božie Slovo, nechce, aby sme mali vzťah s Ježišom.
Naše modlitby sú pre satana nebezpečné a tak sa pokúsi nahovoriť nám, akí sme slabí, že modlitbou nič nezmôžeme, spochybňuje nás a stále poukazuje na naše hriechy, chyby a nedostatky (to nezvládneš, zabudol si na všetky svoje chyby a zlyhania?, to nebude nikdy fungovať, nikto ťa nemá rád, zostaneš úplne sám ... poznáte to?)
Ale my sme Božie deti! A máme od Boha talenty a tie sú iné ako tie svetské, rozumom naučené. Byť kresťanom znamená mať vzťah s Ježišom – úprimný, bez pochybností a prevziať zodpovednosť. Raz do týždňa ísť do kostola a nosiť krížik na krku nestačí. My musíme byť vzorom ostatným a byť si istí, že v pravej pokore a s Ním dokážeme všetko. Môžeme druhým ochotne a dobrovoľne pomáhať, povzbudzovať ich v trápení, objasňovať Písmo, utešovať ich, podporovať, modliť sa za nich, žehnať im... (podľa našich talentov, ktoré sme dostali od Boha) a to všetko z lásky a s láskou. Láska nie je teória, láska je konanie, ktoré sa prejavuje v akcii, keď robíme niečo pre druhého. A BOH JE LÁSKA, On pre nás robí ! Ak teda máme byť aj my plný LÁSKY, robme aj my niečo pre druhých. Ak to robíme volne, bez toho aby sme sa do toho silili, je v nás LÁSKA.

Naučme sa byť v živote spokojní a nikdy nepoužívajme slovo nenávidím. Božie Slovo funguje len vtedy, keď si ho berieme k srdcu a podľa neho konáme. Filipanom 4:11 “Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať...4:13 „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje...
Niektoré veci musíme pretrpieť, aby sme mohli byť neskôr druhým živým príkladom. Satan nám bude nahovárať, že náš problém je neriešiteľný, že naše trápenie nemá konca, že naša choroba je vážna a nevyliečiteľná. Neverte týmto jeho taktikám a klamstvám! Radšej si neprestajne opakujte v duchu alebo aj nahlas:
Zajtra bude lepšie! Zajtra bude určite lepšie!
Všetko dobre dopadne!
Boh je na mojej strane!
Keď je Boh za mňa, kto môže byť proti mne? Nikto nie je väčší ako On!!!
Bože, dôverujem Ti, potrebujem Ťa, potrebujem Tvoju podporu a silu!