Nie je to o presviedčaní.

V kontexte blogu Nadji som si dovolil k problematike zaujať obšírnejší názor.

Naozaj musíme poznať takmer všetko, aby sme si z toho mohli vyberať pravdu?
Naozaj musím poznať pokiaľ možno všetku pravdu protistrany, aby som mohol povedať, ale aj nepovedať, že je to blud?

Aby sme mohli zistiť ako to vlastne je, zoberiem si na pomoc všeobecne vedcami uznaného Karla Poppera, ktorý rozlišuje tri svety:

Prvým svetom je realita. Reálny, objektívny ontický svet.

Druhým svetom je naše subjektívne poznávanie tohto prvého sveta.

Tretí svet – je vradený medzi tie dva prvé, sú to pojmové – racionálne systémy. Pritom platí, že ku žiadnemu jednotlivému (poznávanému) pojmu nie je možné priradiť odpovedajúci (jeden) prvok ontického sveta bez toho, aby sme zároveň nezobrali v úvahu celú vzťahovu sieť poznania, ktorú tvoria vedecké hypotézy, teórie, dielčie paradigmata jednotlivých vedných odborov ......a nakoniec aj integrélne paradigmata celého vedenia o súcne.

Pokúsim sa to zjednodušiť:
Prv než začneme čokoľvek poznávať, musíme mať predstavu ČO !
Nie je možné napr. zhromažďovať o všetkom takmer všetko a myslieť si pritom, že nakoniec nám z toho vyplynie niečo reálne, čo nás v poznaní posunie. Neposunie.
Budeme mať takmer všetko a nebudeme vedieť čo s tým a k čomu nám to je.
To platí aj o poznámke Nadji, aby sme počúvali prakticky všetky názory iných- najmä tých s odlišnými názormi ako máme my a z nich spoznali skutočnú pravdu. Nič tak nemusíme spoznať, len veľa možno aj hlúpostí, ktoré nielen že nám nebudú k ničom, ale nás aj riadne môžu dopliesť.
Preto musíme mať v prvom rade ten Popperov Tretí svet!
V našom diskutovanom prípade je to v prvom rade mravnosť a z nej vyplývajúce svedomie.

Budem ešte konkrétnejší na príklade:
Ak niekto začne zabíjať a vraždiť nevinných ľudí, tak nie je možné prijať jeho názory, ktoré by nám ten Tretí svet, ten systém hľadania pravdy okamžite zdeformovali a zaviedli do slepej uličky.
Ak niekto preukázateľne oklame, síce môžeme mu odpustiť, ale ku poznaniu skutočnej pravdy o Prvom svete nemôžeme nikdy prijať informácie od tohto človeka schopného vedomého klamstva.
Dokonca aj taká maličkosť, že sa nás niekto neprimerane snaží silou presvedčiť o svojej pravde, je znakom, že nám ponúka pochybný Tretí svet – nie tým čo tvrdí, ale tým ako to tvrdí. (Napr. aj skupinou ľudí kontrolované oficiálne médiá v Rusku alebo u nás za totality......)
V pravdivom poznávaní teda vôbec nie je zanedbateľná protistrana s jej doterajším spôsobom života.
Čo čítať, aby sme poznali pravdu? .... No určite nie Mein Kamf alebo Ruské oficiálne médiá a nebodaj tolerovať ich názor.
Príkladov je veľmi veľa.
Nikoho pritom netreba upaľovať, alebo byť nespokojný – nervózny z toho, že množstvo ľudí neuzná, či nie sú schopní uznať náš názor.

No a záverom: Priznanie, či nepriznanie omylu kohokoľvek, s ontickým poznávaním nemá nič spoločné, to ak je poctivé, si ide svojou cestou tak, ako vedecké poznávanie pravdy.
(ontický – v súlade s bytím, zodpovedajúce bytiu - existencii)