V Rímskej ríši povstal hlboký teologický spor medzi kresťanmi v Alexandrii/škola filozofického a Gréckeho smeru/ a kresťanmi v Antiochii/škola biblického realizmu/.
A tento spor sa pokúsil vyriešiť pohan,biblicky nevzdelaný vládca Konštantín,ktorý ani trochu nerozumel teologickým otázkam a zostal pohanom až do svojej smrti. A to aj napriek tomu,že ho niektorí pasovali ,za "trinásteho apoštola" a pre niektorých sa stal dokonca "svätcom".
Asi predstava ,ako Konštantín víťazne vpochodoval do Ríma s nabodnutou hlavou svojho protivníka/vlastného švagra/,ktorého manželku nechal zaživa uvariť vo vani a predstava ako zavraždil nevinného syna ,svoju manželku a údajne aj svokra sa mnohým zdala asi vhodná,aby ho postavili do role svätca. Alebo ako nechal roztrhať stovky väzňov/Frankov/ na márne kúsky....tiež v mnohých jeho obdivovateľov vzbudzovala vlastnosti svätca?! Navzdory tomu ,že jeho vlastný synovec Julián, ho zo známych dôvodov považoval za "šaška". Samozrejme, charakter Konštantína opisujú aj iné jeho činy!
To,že nebol svätec, dokumentujú aj slová Eusébia z Caesarie...:"Je domýšľavý,poverčivý možno objal kresťanstvo preto ,že to vyhovovalo jeho osobným záujmom a jeho rastúcemu velikášstvu"!
A práve tento "bezohľadný" vládca prijal a podieľal sa svojim rozhodnutím na prijatí nebiblickej dogmy v Nicei!
A to aj napriek tomu,že Konštantínov rozsudok sa priklonil v tomto k názoru menšiny"!
Aké to malo dôsledky?
Učenec H.L.Goudge k tomu dodáva:...." Ked grécka a rímska myseľ začala ovládať cirkev ,miesto hebrejskej ,bola to pohroma z ktorej sa cirkev nikdy nezotavila, ani v doktríne, ani v praxi"!
Bolo to obdobie ,keď zbožní kresťania boli mučení,prenasledovaní,....a tí ničomní ,odpadlíci sa stavali na piedestál!
To si neskôr uvedomili mnohí, a aj preto Eusébius z Nicomédie napísal Konštantínovi protestný list....." Spáchali sme bezbožný čin,o Vladár, tým že sme prispeli k rúhaniu zo strachu pred tebou"./Ian Wilson,Jesus:The Evidence,s.168/
A určite mnohí vieme ,čo nasledovalo po prijatí tejto nebiblickej dogmy?
Nasledovali masakry,keď vyznávajúci kresťan krvavo bojoval s iným kresťanom na obranu pojmu, ktorý stuhol v v náboženskú ortodoxiu. A tak človek buď prijal vieru v dvoch bohov/až neskôr i v troch bohov/ alebo čelil vyhnanstvu ,mučeniu alebo smrti! Nastalo obdobie,ktoré nemôže mať prívlastok:"Kresťanské"! Lebo by to bolo rúhaním sa Bohu!
Hlavne v záujme politickej vypočítavosti a na zachovaní toho,čo bolo dogmaticky prehlásené za nepopierateľnú pravdu!
Kto chce vedieť viac a mať viac historických faktov aj od účastníkov vtedajšej doby, tak si môže prečítať dobre fundovanú knihu od R.E.Rubensteina: When Jesus Became God:The Struggle to Define Christianity during the last Days of Rome/1999/.
A tak sa stalo ,že cirkev urobila osudný kompromis so svetom/na čo poukazujú mnohí historici,teológovia,biblickí učenci/, a top aj tým ,že cirkev nerešpektovala slová svojho zakladatela,ktorý povedal: "Nie ste časťou sveta,tak ako i ja nie som časťou sveta",.....a zdôrazňoval im,aby boli "oddelení od sveta".
Tieto slová ale pohan Augustín/ktorý sa stal "kresťanom"/ zrušil a zmenil. A tak ako píše Historik Johnson ,sa cirkev stala časťou satanovho sveta,"prostitútkou ríše"!
Otázka znie: Mohol v takýchto podmienkach pôsobiť Boží svätý duch? Bol za touto nebiblickou,nepochopiteľnou,pohanskou náukou Boh Biblie?
A prečo trvalo až 5-6 storočí,aby sa objasnila,uzákonila táto vraj "biblická" dogma?
Prečo musela vznikať tak dlho niečo,čo vraj bola Bohom zjavená pravda, a bola od počiatku?
Ako je to možné,keď kresťania ktorí verili v Boha ako jednu osobu ešte v treťom storočí boli v prevažnej väčšine?/Encyklopedia Britannica, 11 th, ed Vol.23, 963/
Boh Otec je osoba. V tom sa najskor zhodneme. A...
Tak ja sa snazim odpovedat pismom. A myslim si,...