moja poviedka 4

„Dobrý večer. Museli ste si ma s niekým zmýliť. Volám sa ...“
„Pilgrim, Pán Billy Pilgrim.“ prerušila ma. „Na raňajky ste mali nesladený čaj bez mlieka, praženicu a maslový rohlík s medom. Teraz prichádzate od Eddingtonových. A tu ste sa zastavil, aby ste si privolal taxík ...“
„Odkiaľ to všetko viete?“
„Som predsa Margétka“ Jej smiech nebol urážlivý. Odkryl perleť dokonalého chrupu a ešte viac zdôraznil jej zmyselnú príťažlivosť.
„Nie, nie, nie je v tom nič nadprirodzené. Nadprirodzené veci neexistujú. Bývame v rovnakom hotely. Je mi už temer domovom. Tiež raňajkujem skôr, než je zvykom, podobne ako vy. Pre personál je to nezvyklé a tak nečudo, že čašník - keď som si objednala tie isté raňajky ako vy - mi o vás, ako starej známej, povedal.“
„Ako to, že som vás nevidel? Jedáleň bola prázdna. A nevšimnúť si ..."
"Nech sa páči. Orosené pivečko s čiapočkou ako zo smotany." prerušil ma barman, udusiac tak trápnu lichôtku, ktorú som mal už na jazyku.
"Vy ste môj záchranca!"
"Prepáčte ..." ospravedlňujúco som sa usmial na Margarétku a odpil som si poriadny dúšok.
"Tak tomuto vravím blues" / odkaz /
"Dám si ešte jedno. Môžem aj vám niečo objednať?"
"Tiež mám rada blues ..." spiklenecky na mňa žmurkla.
"Dve veľké" objednal som pochopiac žmurknutie a hneď sme si boli akosi bližší ...
"Kde som to prestal?... Ako viete, že som bol u Eddingtonových? To predsa čašník nemohol vedieť ..."
„Čašník nie, ale taxikár áno. Často využívam jeho služby; dalo by sa skoro povedať, že je mojím osobným šoférom. Aj dnes ma sem priviezol akonáhle sa vrátil k hotelu. Nemusel ani motor vypínať. Ja som vás predtým videla, len letmo, od chrbta, keď ste odchádzal z raňajok. To on ma svojím pohľadom na vás upozornil. Ostatne sedí v treťom boxe od nás. Je to pán Koroviev."
Pozrel som sa tým smerom. Skutočne tam sedel, "môj" taxikár. Usrkával si z kávy a keď zbadal, že som ho spoznal, zdvorilo sa uklonil. Ako to, že som ho nevidel, keď som sa rozhliadal po miestnosti? Je to čudné ... Bude to možno tým, že som si všímal viac obrazy, ako hostí. Pán Koroviev sedel v boxe s Fragonardovým obrazom "Šťastné náhody hojdačky".
Nemal som ten obraz opäť vidieť. Vnukol mi neslušnú myšlienku, ktorá ma začala otravovať ako dotieravá mucha, ktorú sa darmo snažíte odohnať. Bola ňou otázka: aké môže mať moja príťažlivá spoločníčka nohavičky? Červené, ako jej šaty? Zelené ako jej oči? Čipkované ...?
Bzučala mi v hlave neodbytne.
"Otrava"
"Čo prosím?"
"Mucha ... Prepáčte, neuvedomil som si, že hovorím nahlas."
"Mucha? ..."
"Tá čo mi bzučí v hlave"
"Aha" chápavo sa usmiala, akoby vedela o akú muchu ide.
"Často chodíte do tohto bistra?" spýtal som sa, aby som to nejako zahovoril.
"Áno. Okrem tohto baru je vzadu knihovňa, ktorú od cesty nie je vidieť. Patrí k nej i študovňa, kde často pracujem. Dnes som pomáhala profesorovi, ktorý si pripravoval materiály na konferenciu. ...Vidíte nie je tu nič nadprirodzené. Nadprirodzené veci neexistujú."
"Profesorovi ...?"
"Profesor Wolland. Som jeho žiačkou."

„Matematika ....“ odpovedala na môj nemý spýtavý pohľad.
„Matematička?“ zadivil som sa. „Podobne ako sir Eddington?“
„Nie celkom. Aj matematika je špecializovaná, podobne ako iné odbory, do ktorých svojimi poznatkami zasahuje ... Sir Arthur Eddington je precízny vedec, skvelý matematik, ale v poslednom období dovolil, aby jeho subjektívny názor ovplyvnil jeho vedeckú objektivitu viac, ako je únosné. Stiahol sa z vedeckého verejného života ..., ale o tom už iste viete ...“
„Ako to myslíte s tou „vedeckou objektivitou“?“
„Človek nie je stroj. Je cítiacou bytosťou. Každý sme nejako svojím spôsobom mentálne nastavený. Na základe našich pocitov si vytvárame svoj prvý dojem, ktorému uveríme. Len veľmi ťažko sa ho zbavujeme, aj keď všetky fakty ukazujú, že sme sa mýlili. Podvedome nútime rozum, aby to, čomu sme takto uverili, podporil. Krútime faktom dovtedy, kým tejto viere nezodpovedá, alebo aspoň neodporuje. A podobne je to s každou myšlienkou, názorom, vierou. Naše prvé reakcie na skutočnosť sú viac citové ako rozumové. Čím viac sme na svoju mylnú myšlienku, názor, vieru, citovo naviazaný, tým ťažšie sa dostávame z omylu. Vedec, aj keď má snahu byť pri svojej práci čo najobjektívnejší, tiež je len človekom a nedokáže sa vyzliecť zo svojej subjektivity a obliecť si objektivitu, ako nejaký pracovný plášť. Aj keď má veda nástroje na eliminovanie možných omylov, ktoré novými poznatkami priebežne vylepšuje a omyl, pomocou nich, relatívne rýchlo odhalí, nikdy nebude absolútne objektívnou. Vždy bude svojou mierou závislá na precíznosti, objektivite vedca.“
Barman, teraz už bez slova, položil pred nás dva orosené poháre zlatistého moku. Margétka sa s pôžitkom napila. Opakom ruky nehanblivo, pôvabne ženským pohybom, si utrela penu s úst a mucha zabzučala ...
„Sir Arthur Eddington je známi práve svojou precíznosťou.“ snažil som sa prehlušiť to neslušné bzučanie. „Postavil sa na stranu Einsteinovej teórie relativity a odvážne ju obhájil proti konzervatívnej anglickej vedeckej spoločnosti, čo podľa mňa jednoznačne svedčí o jeho objektívnosti.“
„Viete o tom, že vo vojne použitý plyn, vyvinutý práve na nemeckej univerzite, v ktorej pracoval i Albert Einstein, mu zabil blízkeho priateľa? Sir Arthur Eddington je citlivý vnímavý muž, ktorý si s plnou vážnosťou uvedomil, aké hrôzy dokáže napáchať veda, ak je v službách vojnového šialenstva a veda často pripomína predajnú ženu, ktorá posluhuje tomu, kto ju vydržiava. Iste viete aj o tom, že patrí ku kvakerom, jedinému náboženskému spoločenstvu, ktorému bola v roku udelená cena mieru. Ak sa vzdal vedeckej kariéry, nie je ťažké pochopiť jeho počínanie. Cítiac svoj diel istej „vedeckej zodpovednosti“ rozvíja svoju teóriu. Nechá sa viesť svojou subjektivitou a opustil kontrolné mechanizmy vedy.“
„To ale ešte neznamená, že nemôže byť jeho teória pravdivou.“ oponoval som.
„Vsadil na zlého koňa. Za základ na ktorom stavia, si zobral niečo tak pochybné, ako je ľudská morálka.“

...veľmi dobre. 7 sa mi páči zatiaľ najviac.

Praženica a rohlík s maslom a medom,to mi nejako nejde dokopy.

starec; odkaz

starec; ospravedľäujem sa neprilepilo: odkaz

ved to je parafraza na bulgakova. iny dej, ale myslineka podobna

feex8; ... prečítaj si to celé /ono je toho viac/. Toto je len časť. Koniec zatiaľ nie je napísaný ...

Petrana; ... vidím, že si online. Ja som tu len na moment /možno sa neskôr uvoľním/ ... akosi mi chýba Tvoja kritika, samozrejme, môžeš ma i chváliť, ale kritiku mám radšej ... lepšie sa mi na ňu reaguje a snáď pomôže získať nobelovu cenu pre toto veľdielo

...ale začína sa mi to páčiť, si sa strašne zlepšil! Dokonca to začína mať logiku a pointu. Musím si to ešte raz prečítať a celé. (Len tak mimochodom, v hoteli sa píše s mäkkým, ale to by chcelo potom, keď to už bude hotové, nejakú diplomovanú expertku na gramatiku.)

👍: J.Tull

hups-až teraz som zbadala, že si Petra, ešte len pri štvrtej časti!..Tak len čítaj ďalej, až po záver...

Petrana; ...ďakujem. Teším sa každej kritickej poznámke. Tých gramatických chýb je tam viac, mnohé som už sám opravil. Priliepal som to za "horúca" ... ťažko sa človeku kontroluje po sebe. Teraz Ti už môžem prezradiť ... a vlastne nie, keďže si neprečítala do konca ...

...nič neprezrádzaj, idem off a prečítam to ešte raz celé.

veľmi zlepšil.. aj keď iba tíško..sama pre seba čítam...