Kde končia hranice zdravého rozumu? 11 časť

2 Mojžišová ........7 kap,....."Preto povedal Jehova Mojžišovi: „Hľa, urobil som ťa Bohom pre faraóna a tvoj vlastný brat Áron sa stane tvojím prorokom. 2 Ty – ty budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť faraónovi a on pošle synov Izraela preč zo svojej krajiny."
V tomto texte si môžme všimnúť jednu významnú a vše-hovoriacu paralelu!
Mojžiš tu vystupoval ako "Boh",....a Áron ako jeho "hovorca".
To môžme vidieť aj zo slov 2 Mojžišovej 4 :16..."A bude za teba hovoriť k ľudu; a stane sa, že ti bude slúžiť ako ústa a ty mu budeš slúžiť ako Boh."
Toto je predobraz vzťahu Jehova/Otec/ a Ježiš Kristus. Ježiš bol tiež "slovom",teda ústami,hovorcom Jehovu,jediného Všemohúceho Boha.
Výraz "Slovo"/ústa/ v minulosti znamenalo byť hovorcom nejakej autority a hovoriť v jej mene.
Kto bližšie pozná hebrejský "princíp zastúpenia",....vie čom je reč?!
V SZ je i ďalšia pekná paralela ,ktorá poukazuje na to,kto je komu podriadený,.....čo možno vidieť aj vo vzťahu Mojžiš,Áron.
Príklad Jozefa/Jakobovho syna/ dáva pochopenie ,kto je Ježiš a kto Boh?
Jozef v mnohom predobrazoval Ježiša/tak ako iné biblické postavy-Dávid,Šalamún,Izaiáš,atď/.
Tak ako Jozef,i Ježiš zakúsil zlé zaobchádzanie/zradu/ zo strany svojich bratov,...obaja muži tiež zakúsili mimoriadnu zmenu vo svojom živote. Jozef sa z otroka stal ministerským predsedom,...podobne i Ježiš ako "opovrhovaný všetkými" sa stal Božím kráľom a bol Bohom "povýšený do nadradeného postavenia"! Tak ako Jozef rozdeľoval potraviny pre tých,ktorí boli hladní,alebo im hrozila smrť od hladu,......tak i Ježiš sýtil hladných,ako fyzicky ,tak hlavne zaobstaráva duchovný porkm na prežitie. A podobne.
Faraón i celé jeho služobníctvo vidí,že Jozef je múdry. Okrem toho faraón uznáva, že za tou jeho múdrosťou stojí Jozefov mocný Boh. /Jahve/
Pred svojimi sluhami na kráľovskom dvore potom faraón vyhlási:...... „Môže sa nájsť nejaký iný muž ako tento, v ktorom je Boží duch?“ Potom oslovuje Jozefa:....... „Keďže Boh spôsobil, aby si to všetko vedel, nikto nie je taký rozvážny a múdry ako ty. Osobne budeš dosadený nad mojím domom a všetci moji ľudia ťa budú bezpodmienečne poslúchať. Iba pokiaľ ide o trón budem väčší ako ty.“ (1. Mojžišova 41:38–41)
Faraón tu predobrazuje pravého Boha/on sa aj cítil byť bohom/ a Jozef Ježiša Krista./"Väčší Jozef,väčší Šalamún"/
Dôležité je všimnúť si daný záver....."Iba pokiaľ ide o trón budem väčší ako ty.“
To teda jasne poukazuje na vzťah medzi Ježišom a jeho Otcom,jediným ,pravým Bohom.
Teda,nikdy nikoho ani vo sne nemôže napadnúť to,že by tvrdil,že Ježiš a Jehova sú si rovní,alebo dokonca totožní,a že Jehova = Ježiš. To je nehorázne klamstvo! Toto je len ďalší dôkaz,ako trinitári potierajú svoj zdravý rozum,aby obhájili to,čo nie je obhájiteľné!
Takýto prístup k Písmu,aby sme za každú cenu ,obhájili lož,ktorej chceme veriť ,....je to,čo trinitárov odsudzuje na istú smrť. Pretože porušenie 1 prikázania,.....porušenie "výlučnej oddanosti jedinému Bohu" sa rovná zrade,je to modlárstvo a v konečnom dôsledku aj smrteľný hriech proti zdravému rozumu!

Píšeš : "Samozrejme,že je "jeden Boh" Všemohúci! Ale daný text "je veľa bohov" poukazuje na iných bohov,ako je ten Všemohúci,Otec,Jahve!"

Prečítajme si daný verš v kontexte ešte raz.
"O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. Lebo aj keď sú takí čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi,- ako je veľa bohov a veľa pánov -, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho. Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé."

Dané verše nám v kontexte jasne hovoria, že je mnoho "samonazývaných" ,"takzvaných" bohov a pánov ale my máme iba jedného Boha - Otca, Syna i Ducha Svätého. Preto sa odvolávať na časť verša "je veľa bohov a pánov" a snažiť sa dokázať, že Ježiš spadá do tohto sledu "bohov a pánov" je neprípustné.

Jeden z prekladov doslova hovorí "Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov " Kto boli tí takzvaní bohovia na nebi či na zemi? Boli to cisári, ktorí sa nechali titulovať ako bohovia, tí boli na zemi a tiež takzvaní bohovia pohanov, ktorí boli na nebi. A píše sa "je veľa takých bohov a pánov"
Ako môžeš teda touto časťou verša degradovať Ježišove Božstvo?
Snažíš sa odlíšiť Božstvo Otca od Božstva Krista. Ale samotné svätého písmo nám hovorí, že sa Ježiš "robil rovným Bohu"! Už som ti to raz napísal: "robil sa rovným Bohu" to nehovorili židia ale je to konštatovanie sv.Jána! Ako sa teda Ježiš, ak bol menší Boh ako Otec, mohol robiť rovným Bohu? A inde Ježiš hovorí: "Aby si všetci ctili Syna ako si ctia Otca". Znova a zas sa ťa pýtam, ako sa Kristus mohol dožadovať tej istej cti, aká patrí len Otcovi, ak bol menší ako On?

Píšeš : "Už som písal,že bežne anjeli vystupovali ako "pravý Boh," Napíš mu súradnice týchto veršov, kde sa to píše. Ja si to prečítam v kontexte.

Vo sv.písme sa píše viac krát o bohoch. Žalm 82:1 hovorí: „Boh stojí v zhromaždení bohov, uprostred bohov vynáša súd.“ Tento žalm nám hovorí o autorite sudcov, preto sú nazvaní ako bohovia, no nevraví sa o nich ako o Bohoch čo do prirodzenosti! Taktiež "Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, urobím ťa bohom pre faraóna", ľudia, ktorí majú vplyv sú v starom zákone nazvaní ako bohovia – no nie čo do prirodzenosti ale čo do postavenia!
V žalme sa píše : Povedal som: Bohovia ste, všetci ste synovia Najvyššieho, ale umriete ako ľudia a padnete ako hociktoré knieža.“ Ale, ak by boli bohmi čo do prirodzenosti nemohli by zomrieť. Ale Kristus „má život sám v sebe“, tak ako Otec, on neumiera.
Prečo nás teda sv.písmo nazýva „bohmi“? Pretože človek bol stvorený, aby sa zbožšťoval. To hovorili mnohí cirkevní otcovia a veľkí svätci.
Zbožštenie je úplná premena človeka, pripodobnenie sa Bohu. Je to účasť človeka na živote presvätej Trojice, na Božej prirodzenosti. Zbožštenie človeka znamená bytostné zjednotenie a spojenie s Bohom (nie však splynutie v jedno bytie).
Znamená to stať sa milosťou tým, čím je Kristus svojou prirodzenosťou. Lebo o Kristovi sa hovorí „zriekol sa svojej rovnosti s Otcom“, teda zriekol sa svojej Božskej prirodzenosti, aby sa stal človekom, a aby nás vykúpil ako Bohočlovek. A inde zasa „prevyšuje ich menom, ktoré zdedil“ a taktiež „ v ňom prebýva plnosť božstva“. Kristus je čo do prirodzenosti Boh! Ale človek je nazývaný „bohom“ skrze prijatú milosť!
Môžeme hovoriť o akomsi spojení ľudskej prirodzenosti s božskou v nás. Iste, nejde o také spojenie ako v osobe Ježiša Krista. Zbožštenie, príp. zbožšťovanie, je teda prijatie Božieho života, božskej prirodzenosti nami. Neznamená to postaviť človeka na miesto (alebo namiesto) Boha (ako napríklad bolo zvykom v staroveku „zbožšťovať“ vladárov), ale postaviť človeka k Bohu. Zbožštenie nie je niečo, čo sa raz s nami stane (po smrti), ale niečo, čo sa deje alebo má diať tu a teraz; je to proces, ktorý sa začína už za nášho pozemského života, aby potom vo večnosti dospel k svojej definitívnej dokonalosti.

„gramatická skladba textu nepripúšťa písať boh s veľkým "B". A keby aj áno,stále to nie je dôkaz trojice.“
Tvoje zahováranie ohľadom „gramatickej skladby textu“ poznáme aj z tvojej snahy prekrútiť Jn 1, 1-15. Takýto typ argumentu možno obstojí pri bludárskych náukach SJ ale nie tu.
„ A keby aj áno,stále to nie je dôkaz trojice.“ Nie je to dôkaz Trojice?
Dajme si otázku, kto zjavuje Boha? V Liste Rimanom sa dočítame: "Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil". Z tohto veršu môžeme usúdiť nasledovné: Nik nemôže zjaviť Boha, len Boh môže zjavovať samého seba. A tak sa aj píše „Boha nikto nikdy nevidel.“ a ďalej sa píše : „Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ Večné Slovo bolo v lone Otca. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to slovo bolo Boh“ „Ja som ťa dnes splodil“. Sám Ježiš Kristus o tom hovorí "ani Otca nepozná nikto, iba Syn". Kto je teda ten „ Jednorodený Boh“, ktorý priniesol zvesť o Bohu, ak nie Ježiš Kristus? A ak Boh zjavuje samého seba, tak potom Ježiš Kristus musel byť Bohom čo do prirodzenosti a byť „rovný Otcovi“.

„Ak je Ježiš večný,nestvorený a Všemohúci Boh,....prečo by nás Písmo plietlo slovami ako:"Boží syn,syn Najvyššieho,jednosplodený,jednorodený,počiatok bola som zrodená.odlesk Boha,poslušný, neučil svoje,nekonal svoju vôľu,“
Sväté písmo nikoho nepletie. Všetky tieto tituly skutočne patria Kristovi, lebo On je skutočne Boží Syn, lebo je splodený otcom a má tu istú prirodzenosť, teda Božskú prirodzenosť. Taktiež je jednosplodený, jednorodený, počiatok zmŕtvychvstania atď. Tieto a ostatné tituly nijako nenegujú Ježišovo Božstvo. Zabúdaš na aspekt, že Ježiš nebol len Boh ale aj človek, preto sa napr. píše „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ nehovorí sa preto, že by vtedy znovu prijal túto moc, ale preto, že moc, ktorú Boží Syn prijal od večnosti, začala sa objavovať v rovnakom človeku, utvoreným skrze víťazstvo nad smrťou, ktoré dosiahol zmŕtvychvstaním.
Ak teda Kristus zdedil tú istú prirodzenosť, "On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej <<rovnosti s Bohom>>" a nemá ju sám od seba ale od Otca, tak potom platí aj to, že je Všemohúci, lebo má tú istú prirodzenosť ako Otec, je ním plodený, a zároveň platí aj to, že mu jeho moc bola daná.
Hovorí sa, že Otec je v Synovi a Syn v Otcovi ale tým sa dokazuje, že Otec a Syn majú jednu bytnosť. Ved ak je Otec svojou bytnosťou, potom – ak v Bohu nie je niečo, čo by malo bytie odlišné od bytnosti, zostáva, že v čomkoľvek je bytnosť Otca, je Otcom; a z rovnakého dôvodu, v čomkoľvek je bytnosť Syna, je Synom. Preto ak je bytnosť Otca v Synovi a bytnosť Syna v Otcovi (pretože podľa katolíckeho učenia je jediná bytnosť oboch) neodporuje to veršom: „Počuj Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný“, „pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa“
Cirkevným Otcom budem venovať ďalší komentár aj vzhľadom k Petrovmu primátu aj k Božstve Ježiša Krista.

Ja sa neodvolávam na "veľa Bohov a pánov",...to povedal Ježiš. A to vtedy,keď ho židia obviňovali z rúhania ,že sa robí Božím synom,alebo že ,tvrdil že je Boží syn. Tak Ježiš to objasnil, že veľká autorita ,ktorá zastupuje Boha sa môže právom nazývať aj Boží syn, aj Boh,....keď sa tak pomenúvajú dokonca anjeli,ľudia!
A v danom texte pekne sa Ježiš odlíšil od Všemohúceho Boha,svojho Otca....:" my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista," Nevidíš to? Kde tu je rovnítko medzi synom a Otcom?
Dalej to čo ostatné píšeš je len ľudská rétorika a nevieš to ničím podložiť. Ak niekto napríklad niečo dostane o Väčšieho/"Daná mi je všetká moc"/ tak to opäť poukazuje na rozdielnosť medzi synom a Otcom. Bohu nikto nič nemusí dávať,uvedomuješ sito? Jemu patrí všetko! Ale Ježiš to obdržal od svojho Otca,Všemohúceho Boha.
A Pavlové slová o tom že Kristus sa nepridržal svojej rovnosti s Bohom" som už vysvetľoval. Trinitársky výklad je postavený na hlavu!
Budem citovať to,čo som už napísal ,ako sa to má chápať!?
Origenes v komentári k Jánovi hovorí ........"Veľkosť Ježiša Krista viacej vynikla tým, že sa pokoril, než keby si bol myslel, že sa musí pridržiavať svojej rovnosti s Bohom .Opačný výklad je totiž jasný nezmysel, čo by znamenalo:,Pokladajte iných za lepších od seba. Konajte podla Ježiša, ktorý si nemyslel ,že koristia zneužíva, keď sa pridržiava svojej rovnosti s Bohom."Takto by sa tvrdil pravý opak, velikášstvo by sa dávalo za príklad skromnosti , bol by to hriech proti zdravému rozumu./Fil.2.,6,7/ Zdá sa že tento odsek veľmi podrobne rozobral a dokonale vystihol list z roku 117, ktorý sa zachoval vo Vienenských a Lyonských kostoloch, vzácna to staroveká pamiatka.List chváli skromnosť niektorých učeníkov :"Nechceli prijať honosný titul martýr/kvôli pár nepríjemnostiam/,pretože sa riadili príkladom Ježiša Krista..../Filozofický slovník str.169/
A vôbec,kde v Písme sa píše ,že Ježiš má tú istú prirodzenosť ako Otec? NIKDE!!!
V mojich témach o "zdravom rozume" je to jasne dokumentované! Dávať Ježišovým slovám presne opačný význam je naozaj hriech proti zdravému rozumu! A je to hrubá dezinterpretácia Písiem!

Na úvod sa vyjadrím k tomuto "Bud preto konkrétny a ja ťa vyvediem z toho,čomu veríš!"
Neviem či je to arogancia alebo pýcha. Ale skôr to druhé. Spomenul som si na tvoje slová, keď si povedal, že svoje bludy dokážeš obhájiť aj "pred synodov biskupov". Ja som ti na to napísal, ako chceš obhajovať svoje bludy, pred kolégiom biskupov, ked ich nevieš obhájiť ani predomnou?

Nenamýšľaj si o sebe, že si múdry, lebo tvoja múdrosť je hlúposťou, tvoje presvedčenie je bludárstvom a tvoje istoty sú prachom.

Teraz prejdem k Cirkevným Otcom, najskôr budem citovať tých, čo jasne pojednávajú o Synovi ako o Bohu. Ale ešte predtým, aby sme v tom mali jasno. Samotná Cirkev, ako aj Cirkevní Otcovia tvrdia, že Syn, kým bol na zemi bol "menší" ako Otec. Ako človek bol menší, ako Boh bol rovný Otcovi. Vo sv.písme sa dočítame, že Ježiš sa zriekol svojej prirodzenosti a stal sa sluhom. Z tohto princípu bol menší ako Otec čo do ľudskej prirodzenosti ale čo do Božstva mu bol rovný. Toto tvrdenie nejde proti náuke o Trojici a preto ani tvoje prípadne citovanie Cirkevných Otcov, ktorí takto pojednávalo o Synovi nič nemení na zjavenej pravde o Trojici, práve naopak.

Svätý Irenej Lyonsky (asi 135-202), ktorý pochádzal zo Smyrny: „Boh sa stal synom človeka, aby sa človek stal synom Boha.”
Svätý Atanáz Alexandrijský (295-373) hovorí: „Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi.”
Sv. Ignác Antiochijský (biskup, mučeník) - zač. 2. stor: "... Kristus, náš Pán a jediný lekár i telesný i duchovný, zrodený i nezrodený, Boh jestvujúci v tele, v smrti večný život, aj z Márie, aj z Boha, najprv podrobený utrpeniu a potom utrpeniu nepodrobený... " Aj sv. Ignác, biskup v sýrskej Antiochii, bol žiakom sv. Petra a jeho druhým nástupcom, ako píše Origenes a Eusébius. V mladosti pravdepodobne poznal ešte Petra a Pavla. Za vlády cisára Trajána /98-117/, okolo r. 107 bol Ignác ako kresťan zatknutý a dopravený do Ríma, kde bol podhodený šelmám a zomrel ako mučeník
Šimon (biskup) - zač. 2. stor. , Jeruzalem.
Žil za panovania Trajana, ktorý prenasledoval kresťanov. Jeho mimoriadny vyslanec v Bytýnii - spisovateľ Plínius ml. sa ocitol medzi kresťanmi a pýtal si od cisára radu, ako má postupovať voči nim. Ich poblúdenie alebo trestný čin pozostával v tom, že sa zhromažďovali v určený deň pred východom slnka, aby spolu spievali hymny na počesť Krista, ktorého si ctili ako Boha. Prísahou sa zaväzovali nie na nejaký zločin, ale naopak, že sa nedopustia krádeže, klamstva ani cudzoložstva, že nikdy neporušia slovo a neprivlastnia si zverené veci. Plínius ml. svedčí: "Voči kresťanom, ktorých mi priviedli na súd, som takto postupoval: Pýtal som sa ich, či sú kresťania. Keď to priznali, pokračoval som vo vyšetrovaní druhý, tretí raz pohroziac im mučením. Ak ešte vytrvali vo svojom vyznaní, dal som ich popraviť..."
Táto generácia kresťanov mala ešte živú spomienku na apoštolov.

Sv. Justín (mučeník)- /100-165/ Sv. Justín poučuje Rimanov o tajomstve Eucharistie, pretože pohania ich ohovárali, že jedia malé deti: "Tento pokrm sa volá u nás Eucharistia, na ktorom smie byť účastný iba ten, čo verí, že je pravda, čo učíme a čo bol obmytý vodou na odpustenie hriechov a znovuzrodený, ako aj ten, čo žije tak, ako to kázal Kristus. A toto nepožívame ako obyčajný chlieb alebo obyčajný nápoj. Ale tak ako veríme, že Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, Slovo Božie sa stalo telom a pre našu spásu, mal aj telo aj krv, tak sme boli aj poučení, že tento pokrm, v ktorom sa vzdávali vďaky modlitbou obsahujúcou jeho slová a z ktorého sa naša krv a telo premenou živí, je telo a krv tohto Ježiša."

Athenagoras, zač.2. stor., Athény Píše: "Dostatočne som teda dokázal, že nie sme bezbožníci, keď hlásame jedného, nezrodeného a večného Boha, ktorý je neviditeľný a nepodlieha utrpeniu, ktorého nemožno uchopiť ani pochopiť, ktorého poznávame len mysľou a rozumom, ktorý je obklopený svetlom, krásou, duchom a nevýslovnou mocou, a ktorý konečne všetko stvoril, ozdobil svojím slovom a všetko udržuje... Kto by sa teda nedivil, že sa niekto odváži volať bezbožníkmi tých, ktorí Otca, Syna a Ducha Svätého uznávajú za Boha a dokazujú aj ich moc v jednote, aj nerozdielnosť v poradí?"

Klement Alexandrijský /150-220/. "V sektách možno nájsť čiastočky pravdy... hoci roztrhali Krista... vzali si kúsky večnej pravdy nie z Bakchovej mytológie, ale z teológie večného Slova."

Sv. Hipolyt Rímsky (mučeník) - /zač. 3. stor.- 235 Písal teolgické spisy. V diele: APOŠTOLSKÉ PODANIE /220/, kde popisuje obrady krstu. Obrad sa koná ráno pri spievaní kohúta, čím sa naznačuje odumretie hriechu a vzkriesenie k novému životu v Kristovi.
V spisoch vysvetľoval tajomstvo Najsvätejšej Trojice, chránil tiež neporušenosť Svätého písma

Origenes - /cca 183-254/ V otázke Najsvätejšej Trojice bojoval Origenes proti modalizmu. " Syn vychádza z Otca podobne ako vôľa z rozumu, nie teda delením, ale duchovne. Jeho zrodenie je od večnosti, čiže nebola nikdy doba, kedy by Syn nebol (oproti tomu porovnaj Areios a arianizmus). Syn nie je synom per adoptionem, sed natura („nie prijatím, ale prirodzenosťou“). Syn i Otec teda majú jedinú podstatu, Origenes v tejto súvislosti ako prvý použil v neskoršom kresťanstve kľúčové slovo homoúsios, „jedinej podstaty“, „súpodstatný“, termín použitý v roku 325 na 1. nicejskom koncile."

A mohol by som pokračovať: Sv. Hilárius, Cézar Naziánsky, Sv. Atanáz, Sv. Efrém, Sv. Bazil, Sv. Gregor Naziánsky
Toto sú všetko Cirkevní Otcovia, ktorí vyznávali Ježišovo Božstvo.

"A uveď mi jedného cirkevného otca spred 3 storočia ,kto veril v trojicu! Ja som uvádzal otcov,ktorých RKC považuje za svojich! Bol napríklad- Justín Mučeník gnostik?" Ty si neuviedol ani jedného Cirkevného Otca!
"A RKC hrá pokryteckú hru,lebo síce niektorí označujú Ježiša za boha,ale za podriadeného Otcovi,za stvoreného,za anjela! Aj to si mal dopovedať!"
Znova a zas "stará mať povedali", teda "SJ si vymysleli"! So všetkým krútiš tak, aby to sedelo tvojím bludom!

K pápežstvu.
"žiadny historik/ledaže katolícky/ ti nepotvrdí,že v prvých storočiach boli už pápeži. Určite do konca druhého storočia nebol žiadny pápež,ale iba rímsky biskup,ktorý si postupne stále viac nárokoval na zvrchovanú moc nad inými! A to trvalo značný čas,keď na stolec zasadol pápež ,ako ho poznáme dnes." Zasa informácia doslova "vycucnutá z prsta". O nástupníctve pápežstva a o Petrovom primáte nám hovoria už historici toho obdobia Tertulián, Origenes"

Teraz poďme k citácii Cirkevných Otcov.

Línus druhý pápež. Za svojho nástupcu na pápežskom stolci si ho vybral sám sv.Peter, pred svojou smrťou okolo roku 67. Za biskupa ho vysvätil asi sv. apoštol Pavol. Spomína sa v Druhom liste sv. Pavla Timotejovi (4,21).

Anaklét (Klétus) tretí pápež. Pápežom sa stal okolo roku 76-78. Zomrel v rokoch 88-90, počas prenasledovania kresťanov za cisára Domiciána, ako mučeník. Počas svojho pontifikátu zorganizoval život Cirkvi v Ríme – ustanovil 25 cirkevných obvodov a pre každý obvod vymenoval jedného presbytera (kňaza)

Sv.Kliment I pápež, mučeník, tretí nástupca sv. Petra) - koniec 1. stor., Rím. Napísal list Korinťanom /r.96/, v ktorom ich vyzýva k svornosti a poslušnosti. Píše: "Všetko musíme robiť v ustanovených časoch". Obety a bohoslužby pobádal konať rozvážne, kňazi mali vlastné miesto a levíti svoje služby. Laika viažu laické predpisy. Apoštolov ustanovil Pán Ježiš za kazateľov evanjelia. Ježiša Krista poslal Boh. Kristus je teda od Boha a apoštoli od Krista. Obidvoje bolo zriadené z vôle Božej." Poukazuje na dôležitosť hierarchie a poslušnosti voči nej. Klement Rímsky bol podľa vierohodného svedectva sv. Ireneja verným žiakom sv. Petra a Pavla

Sv. Ignác Antiochijský (biskup, mučeník) - zač. 2. stor. Spravoval antiochijskú cirkev.píše: Nasledujte všetci biskupa ako Ježiš Kristus Otca, a kňazstvo nasledujte ako apoštoli; diakonov si vážte ako Boží príkaz! Bez biskupa nemá nikto robiť nič, čo sa týka cirkvi. Bezpečne platná je len tá eucharistická obeť, ktorá sa koná pod vedením biskupa alebo jeho splnomocnenca. Kde sa objaví biskup, tam má byť obec, ako katolícka cirkev je tam, kde je Ježiš Kristus.
Aj sv. Ignác, biskup v sýrskej Antiochii, bol žiakom sv. Petra

Sv. Irenej (biskup, učiteľ Cirkvi) - /130-202/, Lyon. Bol žiakom sv. Polykarpa, ktorý zasa poznal sv. Jána apoštola. . Píše: "Podanie apoštolské je zjavné na celom svete. Stačí ho pozorovať v každej cirkvi tomu, kto chce poznať pravdu... My môžeme vymenovať biskupov, ktorých ustanovili apoštoli, ale aj ich nástupcov až po nás... Ale keďže by dlho trvalo vymenovať nástupcov apoštolov po všetkých cirkvách, budeme sa zaoberať len tou najväčšou a najstaršou, ktorú všetci poznajú, čiže cirkvou založenou a zriadenou v Ríme dvomi veľkými slávnymi apoštolmi Petrom a Pavlom. Ukážeme, že podanie, ktoré ona má od apoštolov a vieru, ktorú ohlasovala ľuďom, prešli až k nám pravidelným nástupníctvom biskupov... Lebo s touto cirkvou pre jej vyššiu prednosť sa má zhodovať každá cirkev, čiže veriaci v celom svete... Toto sú dôkazy, že sme v pravde... Otec preto zjavil Syna, aby sa skrze neho prejavil všetkým, aby celkom spravodlivo prijal do neporušiteľnosti a do večného občerstvenia tých, čo v neho veria - a veriť znamená konať jeho vôľu - a tiež aby celkom spravodlivo tých, čo neveria a čo preto utekajú pred svetlom, uzavrel do temnoty, ktorú si sami vyvolili"

Sv. Cyprián (biskup, mučeník) - /200-258/, Kartágo. Horlil za pokoj v cirkvi a jej jednotu. Varoval pred odpadom od cirkvi: "Ktokoľvek sa odlučuje od cirkvi a pripája sa k cudzoložnici, odtrhuje sa od sľubov daných cirkvi. Nepríde ku Kristovej odmene ten, kto zanechal cirkev Kristovu. Taký je cudzincom, je svetákom, je nepriateľom. Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá cirkev za matku"

A ďalej píše: " "Primát bol prepožičaný Petrovi. Ako sa môže niekto domnievať, že je v cirkvi, keď sa odlučuje od Petrovho stolca, na ktorom je cirkev založená?"

atď, atď...

tam kde koncia hranice zdraveho rozumu, zacina sa Psycho biznis
ave satanas
Anunnaki vie, preco je parazitov v tejto pritomnosti tak vela na psychiatriach, najvynosnejsi obchod dnesnych cias
garantujem, ze na spravne uzatvorenie biznisu je vas tak akurat
odkaz