1
|
...Život sa nám niekedy javí ako šialená záležitosť. Ako zvládnuť život, aby sme to, čo sa nám deje uniesli? Ide to vôbec, vyznať sa vo svojom živote, a nájsť jeho zmysluplné riešenie? Ano, ide to, ale bežný pohľad nám na to nepostačí. Musíme sa začať pozerať na svoj život z hľadiska zákonitostí karmy. Potom nájdeme odpovede na všetko, čo nás trápi. Aspoň trochu nám dôjde, že musíme prebrať zodpovednosť za následky svojich činov, a ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu, je to len a len v našich rukách.
...Väčšina ľudí dnes vníma svoj život ako jednorázovú záležitosť, dôvod svojho narodenia nepoznajú, ani po ňom nepátrajú, pretože nevieme o žiadnych nitkách, ktoré by existovali pred našim narodením, a na ktoré by sme mohli súčasným životom naviazať...Tiež som zdielala podobný názor. Prečo? Pretože iný pohľad na život mi nikto neponúkol. V prostredí, kde som vyrástla sa nič iné nepripúšťalo. Ale málokto z veriacich kresťanov vie, že cirkev na jednom zo svojich koncilov, v roku 553, vyškrtla z biblie všetky zmienky o reinkarnácii. Že by to urobila v našom záujme a pre naše dobro, aby sme si práve prebiehajúceho života viac vážili? Opak bol pravdou: vnútením jedného názoru si upevnila moc nad pravdou so všetkými dôsledkami. Kto si dovolil pochybovať, skončil na hranici.
...Týmito dejinnými súvislosťami sme došli do stavu, v ktorom sme teraz. Nikde nezačíname, nikam nesmerujeme, žijeme čo možno s najväčšími výhodami pre seba. Celok nám uniká zo zreteľa. Zabudli sme kto sme, nevieme, že ideme po spoločnej ceste, jeden život za druhým, že v Mysli tvoríme jedno To - ľudské vedomie. Karma však pôsobí bez rozdielu na nás na všetkých, a je úplne jedno, či si tento proces uvedomujeme alebo nie, či chceme alebo nechceme pripustiť, že každú svoju negatívnu myšlienku alebo čin si budeme musieť skôr, či neskôr odpykať. A preto je z hľadiska karmy tak dôležité byť plne prítomný tu a teraz, našou snahou by malo byť vyhnúť sa utrpeniu, akémukoľvek trápeniu a snažiť sa pochopiť ich príčiny, ktoré tkvejú v minulosti. Zbaviť sa obviňovaniu iných, a stať sa pozorovateľom svojich myšlienok a emócií. Negatívne odstraňovať, a tie pozitívne posilňovať - venovať im plnú pozornosť.
...Smrťou to nekončí, priatelia!
|
 |
|
2
|
|
|
1. 05.03.2012, 20:03
...Život sa nám niekedy javí ako šialená záležitosť. Ako zvládnuť život, aby sme to, čo sa nám deje uniesli? Ide to vôbec, vyznať sa vo svojom živote, a nájsť jeho zmysluplné riešenie? Ano, ide to, ale bežný pohľad nám na to nepostačí. Musíme sa začať pozerať na svoj život z hľadiska zákonitostí karmy. Potom nájdeme odpovede na všetko, čo nás trápi. Aspoň trochu nám dôjde, že musíme prebrať zodpovednosť za následky svojich činov, a ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu, je to len a ...
▲
05.03.2012, 20:10
|
..ale ak by končilo, bolo by to lepsie.
|
 |
|
5
|
|
|
1. 05.03.2012, 20:03
...Život sa nám niekedy javí ako šialená záležitosť. Ako zvládnuť život, aby sme to, čo sa nám deje uniesli? Ide to vôbec, vyznať sa vo svojom živote, a nájsť jeho zmysluplné riešenie? Ano, ide to, ale bežný pohľad nám na to nepostačí. Musíme sa začať pozerať na svoj život z hľadiska zákonitostí karmy. Potom nájdeme odpovede na všetko, čo nás trápi. Aspoň trochu nám dôjde, že musíme prebrať zodpovednosť za následky svojich činov, a ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu, je to len a ...
▲
05.03.2012, 20:43
|
Trochu iný pohľad.
Kresťanstvo vs. reinkarnácia. V súčasnej spoločnosti rezonuje myšlienka reinkarnácie. Táto myšlienka má svoju oporu v ázijskej múdrosti, predovšetkým však v budhizme a v hinduizme. Hlavnou myšlienkou reinkarnácie je postupné prevtelovanie…
A samotné reinkarnácie sú pri tom dôsledkom myšlienok a skutkov každého človeka (jeho karmy). Ak sa niekto narodí do chudobných podmienok, ak je životom poslaný do kolien, alebo zahynie tragickou smrťou, tak je to dôsledok zla, ktoré spáchal v predchádzajúcom živote a samotná reinkarnácia je cestou k jeho očisteniu. A jeho nasledujúce prevtelenie, môže byť pokrokom na ceste ku konečnému vyslobodeniu. V tomto pohľade však zlo získava legitimitu, je dobré a dokonca užitočné, je nástrojom pre dušu, ktorá stúpa k svojmu božskému počiatku, cez kolobeh životov, počas ktorých spláca svoj „karmický” dlh. Myšlienku na reinkarnáciu však neprináša len východ, ale aj západ. Nachádzame ju v učení New age, ktoré nám tiež hovorí o možnosti skontaktovať sa a hovoriť s mŕtvymi…
To, čo je nám ponúkané v našom čase a priestore, je skreslený a západný pohľad na reinkarnáciu. Jej skutočná podstata je iná. Táto pokrivená a nám ponúkaná koncepcia reinkarnácie stojí na trvalej identite a toto tvrdenie má pôvod v židovstve a kresťanstve, kde práve trvalá identita je jednou z príčin, prečo nedochádza k reinkarnácií. V Afrike sa tvrdí, že identita sa rozpadá v okamihu smrti. A podobné tvrdenie prináša aj hinduizmus a budhizmus. Obidva smery hovoria o chimére, teda menlivom nahromadení jednotlivých vedomí, ktoré sa presúvajú zo života do života, ale nosnou myšlienkou tohto prechodu nie je niekto (teda osoba a jej identita), pretože pre budhizmus je toto vedomie ničím a pre hinduizmus je anonymným a všeobecným vnútorným ja. A práve preto je tu reinkarnácia označovaná ako peklo ničoty, alebo peklo vnútorného ja. Ak to porovnáme s pokryvenou vízou, ktorá predstavuje reinkarnáciu ako príjemné cestovanie, je to šok…
Západná teória prevteľovania predpokladá, že telo je len oblečením, ktoré je možné bez ťažkostí zobliecť a vymeniť za iné. Ale telo je v skutočnosti forma, ktorú osoba vtláča prachu sveta. Táto forma prekračuje svoje telo, pretože nie je telesnou, ale duchovnou. A ak je človek stvorený na obraz Boží a povolaní k tomu, aby sa mu stal podobným, potom sa jeho telo má stať tvárou. Osoba má cez vzťahy (k sebe, k Bohu, k ľuďom a k stvorenstvu) vydať svedectvo o Bohu. Kresťanstvo je náboženstvom vtelenia a cez osobu vzkrieseného Krista, je náboženstvom vzkrieseného tela, ktoré je pozvané k premene. O tom, aký stav to bude, vydáva svedectvo osoba Krista, medzi udalosťami Veľkej noci a Nanebovstúpením.
A preto karma (vrátane neľútostného podriadenia sa všeobecným zákonom existencie), o ktorej hovorí reinkarnácia, je v kresťanstve prelomená milosťou. Stačí si spomenúť na podobenstvo o robotníkoch, ktorí dostali prácu tesne pred koncom „smeny” a predsa dostali rovnakú odmenu ako tí, ktorí pracovali od rána. Kresťanstvu je cudzia determinácia, o ktorej hovorí reinkarnácia, veď kto z nás, by dokázal sám svojimi skutkami, zmyť vinu svojich hriechov?
Podľa Izáka Sýrskeho, je jediným skutočným hriechom apatia a ľahostajnosť k vzkrieseniu. Okrem toho prináša zaujímavé prirovnanie: ako hrsť piesku v obrovskom mori, tak sú všetky naše hriechy v porovnaní s Božím milosrdenstvom. Práve preto je pre východnú kresťanskú spiritualitu, tak typická modlitba za spasenie všetkých. Pretože spása nemôže byť a nie je individuálna.
Telo Kristovo zahŕňa cele ľudstvo a vytrháva ho z ničoty. Cirkev je len špičkou ľadovca, ktorá zhromažďuje tých, ktorí vzdávajú vďaku, bojujú, slúžia a modlia sa za tento svet. Táto jednota má svoj stred v eucharistii, ale jej hranice nepoznáme. Modlíme sa za mŕtvych a oni sa modlia za nás. A naša spoločná modlitba, je akoby krvou Kristovho tela, cez ktorú prúdi sláva medzi nebom a zemou, ktoré tvoria jedno veľké (nedeliteľné) spoločenstvo. A preto tu dochádza ku skontaktovaniu a k rozhovoru s mŕtvymi, ale iným spôsobom. V kresťanstve tento kontakt s mŕtvymi sa uskutočňuje cez modlitbu a v najväčšej miere, počas slávenia eucharistie. Pretože cez jednotu Kristovho tela, padajú akékoľvek hranice, ktoré ohraničujú čas a priestor.
Niektoré prúdy reinkarnácie hovoria, že aj kresťanstvo kedysi hovorilo o prevteľovaní. Ide pri tom o niektoré prvky spojené s Origenesom. Pre Origenesa a jeho stúpencov je každá duša poznačená pečaťou nekonečnosti, po ktorej nesmierne túži (tou nekonečnosťou je Boh). Táto myšlienka je ešte v poriadku. Problematické je tvrdenie o tom, že táto túžba ju sprevádza pri prechode rôznymi stavmi, aby sa nakoniec vrátila k prvotnému bytiu. Toto tvrdenie zavrhol piaty ekumenický koncil, ktorý sa uskutočnil v roku 553 po Kr v Konštantínopole. Podľa komentárov a výkladov tohto učenia, ide o putovanie spojené s duchovnými svetmi. Takže nejde o kresťanskú verziu reinkarnácie.
K myšlienkam reinkarnácie mnohých ľudí priviedla pochybnosť nad tým, ako taký krátky pobyt na zemi, môže rozhodnúť o pobyte vo večnosti. Ale zároveň aj obava pred bolesťou a utrpením. Reinkarnácia však posväcuje utrpenie a spútava človeka do všeobecných a neosobných princípov a okrem toho, tento život z pohľadu reinkarnácie, determinuje život budúci. Naproti tomu kresťanstvo a predovšetkým jeho východné ortodoxné cirkvi hovoria o Bohu, ktorý miluje človeka; ktorý prijíma človeka; odpúšťa mu jeho hriech; ktorý miesto trestu, sa rozhoduje pre lásku; a chce objať človeka. V kresťanstve náš pozemský život nedeterminuje našu budúcnosť, pretože Boh vzal hriech na seba. Otázkou však zostáva, či sa človek otvorí pre Boha, či prijme jeho lásku a odpustenie… Ak niečo bráni k prijatiu tejto kresťanskej vízie do ľudského srdca zovretého pochybnosťou a obavami, tak sú to prevažne tvrdé a necitlivé slová väčšiny moralistov…
odkaz |
 |
|
13
|
|
|
5. Krištof 05.03.2012, 20:43
Trochu iný pohľad.
Kresťanstvo vs. reinkarnácia. V súčasnej spoločnosti rezonuje myšlienka reinkarnácie. Táto myšlienka má svoju oporu v ázijskej múdrosti, predovšetkým však v budhizme a v hinduizme. Hlavnou myšlienkou reinkarnácie je postupné prevtelovanie…
A samotné reinkarnácie sú pri tom dôsledkom myšlienok a skutkov každého človeka (jeho karmy). Ak sa niekto narodí do chudobných podmienok, ak je životom poslaný do kolien, alebo zahynie tragickou smrťou, tak je to dôsledok...
▲
06.03.2012, 16:12
|
...ako môže niekto toľkými slovami povedať v "podctate" úplné ****o!? Ty si akože myslíš, vševedko, že keď sa cirkev svätá neomylná rozhodne, že reinkarnácia neexistuje, tak to tak aj naozaj bude? Všetky náboženstvá sa odlišujú len vo forme uctievania a v rozličnosti názorov na to, alebo ono, ale ten večný kozmický Boh je len jeden! A neriadi sa podľa ich názorov!
|
|
|
14
|
|
|
13. 06.03.2012, 16:12
...ako môže niekto toľkými slovami povedať v "podctate" úplné ****o!? Ty si akože myslíš, vševedko, že keď sa cirkev svätá neomylná rozhodne, že reinkarnácia neexistuje, tak to tak aj naozaj bude? Všetky náboženstvá sa odlišujú len vo forme uctievania a v rozličnosti názorov na to, alebo ono, ale ten večný kozmický Boh je len jeden! A neriadi sa podľa ich názorov!
▲
06.03.2012, 16:15
|
že ty takto niekomu takéto niečo vytkneš... inak pozdrav toho jedného večného kozmického Boha 
dnes (nie len dnes, ale už dlhšie, len dnes mám šťastie na to) som si všimol, že niektorí ľudia majú určitý názor na fungovanie sveta a niektorí akoby jednoducho písali nejakú fantasy novelu pre 10-ročné deti... |
|
|
15
|
|
|
13. 06.03.2012, 16:12
...ako môže niekto toľkými slovami povedať v "podctate" úplné ****o!? Ty si akože myslíš, vševedko, že keď sa cirkev svätá neomylná rozhodne, že reinkarnácia neexistuje, tak to tak aj naozaj bude? Všetky náboženstvá sa odlišujú len vo forme uctievania a v rozličnosti názorov na to, alebo ono, ale ten večný kozmický Boh je len jeden! A neriadi sa podľa ich názorov!
▲
06.03.2012, 17:13
|
...Krištof, za to ****o sa ospravedlňujem.
|
|
|
35
|
|
|
5. Krištof 05.03.2012, 20:43
Trochu iný pohľad.
Kresťanstvo vs. reinkarnácia. V súčasnej spoločnosti rezonuje myšlienka reinkarnácie. Táto myšlienka má svoju oporu v ázijskej múdrosti, predovšetkým však v budhizme a v hinduizme. Hlavnou myšlienkou reinkarnácie je postupné prevtelovanie…
A samotné reinkarnácie sú pri tom dôsledkom myšlienok a skutkov každého človeka (jeho karmy). Ak sa niekto narodí do chudobných podmienok, ak je životom poslaný do kolien, alebo zahynie tragickou smrťou, tak je to dôsledok...
▲
06.03.2012, 20:27
|
Krištof, no celkom pekne ťa vyškolili kresťanskí, možnože katolícky cirkevníci, ak tomu čo tu píšeš aj veríš a ani si si neuvedomil psychickú manipuláciu ktorej si podľahol keď si to nekriticky prijal ako pravdivé. Ale môžeš tomu všetkému veriť, len prosím ťa to nevtĺkaj do hlavy svojim deťom, budú mať neracionálny postoj k životu ako ty.
|
 |
|
4
|
hí!
tvorba pre deti, voľba pre Peti  |
|
|
6
|
...neviem o tom žeby niekto niečo -škrtal- z evanjelií, ale viem o tom že mnoho kresťanov reinkarnáciu prijíma.
To je vlastne znak toho že ľudia prechádzajú od cirkevného k vlastnému vysvetleniu viery tak ako to komu vyhovuje resp ako je kto ovplyvnený.
|
|
|
7
|
|
|
6. pollio 06.03.2012, 09:00
...neviem o tom žeby niekto niečo -škrtal- z evanjelií, ale viem o tom že mnoho kresťanov reinkarnáciu prijíma.
To je vlastne znak toho že ľudia prechádzajú od cirkevného k vlastnému vysvetleniu viery tak ako to komu vyhovuje resp ako je kto ovplyvnený.
▲
06.03.2012, 14:09
|
Potom ide skôr o pseudokresťanov. Alebo synkretizmus, spájanie rôznych prvkov, nábožentiev. Prípadne New age
|
|
|
8
|
|
|
7. Krištof 06.03.2012, 14:09
Potom ide skôr o pseudokresťanov. Alebo synkretizmus, spájanie rôznych prvkov, nábožentiev. Prípadne New age
▲
06.03.2012, 14:15
|
s tým musím súhlasiť, pretože kresťanstvo rieši eschatológiu práve tak ako hebrejci a pred nimi egypťania, čiže súdom. Len namiesto Usirea a 42 lokálnych bohov to rieši jeden boh :D
|
|
|
9
|
Žijeme len raz
Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.
Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.
Smrť je prirodzenou súčasťou života spojenou s jeho zánikom, ak mal pôvodne akúkoľvek formu, či už to bola rastlina, živočích, alebo človek a predstavuje pre človeka, ale aj pre ostatné živé tvory neblahú, neželateľnú, ale nevyhnutnú skutočnosť. A práve v záujme odvrátenia, alebo aspoň akéhosi pozitívneho riešenia, či zmiernenia tejto neblahej skutočnosti, sa od nepamäti pokúša ľudský intelekt vymýšľať hypotézy a teórie, riešiace tento problém, problém života a smrti.
Otázkou života a smrti sa prioritne zaoberajú náboženstvá, ktoré predpokladajú existenciu akejsi nehmotnej večne jestvujúcej duše, ktorá pri smrti opúšťa hmotné telo. Nie je tu jednomyseľnosť, čo sa týka duše. Hinduistické a budhistické náboženstvá priznávajú dušu všetkým živým tvorom, zatiaľ čo semiti, kresťania, moslimovia, len človeku. Rozdielne učenia sú aj o posmrtnom stave duše. Ak novšie náboženstvá vymysleli pre dušu večný, blahobytný pobyt v nebi, alebo rovnako trvajúce zatratenie, tie staršie, predpokladajú, sľubujú, reinkarnáciu – znovuzrodenie.
Aj keď nejestvujú relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali náboženstvami sľubované posmrtné stavy nášho vedomia, či duše, väčšina ľudí prijíma vo forme viery to, čo učia jednotlivé náboženstvá.
Je tu ešte skupina nenábožensky orientovaných ľudí – ateistov, agnostikov, skeptikov, ktorí predpokladajú, že život je jednorázový, neopakovateľný prírodný jav, končiaci zánikom biologickej formy aj vedomia.
Podrobme dialektickému skúmaniu jednotlivé pohľady, názory, na život a predpokladané posmrtné stavy. V prvom rade by bolo potrebné sa vysporiadať s pojmami duša a vedomie. Náboženstvami je pojmom duša označovaná, definovaná, nehmotná, duchovná, nesmrteľná časť ľudskej bytosti. Pojmom vedomie označujeme schopnosť organizmu vnímať seba a svoje okolie v najširšom slova zmysle. Nikto nebude namietať proti konštatovaniu, že v prvých dňoch , týždňoch ba aj roku po narodení, bolo naše vedomie dosť vágne, nerozvinuté a vyvíjalo sa, zrelo, s vývojom nášho tela, hlavne mozgu, jeho schopnosťou pamätať si a nepopierateľne táto schopnosť zánikom, smrťou ľudského tela, nezvratne zaniká, lebo zaniká aj pamäťové médium – mozog.
Že živý organizmus má individuálne rozvinuté vedomie, dokazujeme svojou existenciou, ale že má dušu, ako to prezentujú svojim veriacim náboženstvá je rozporné v tom, že je chápaná ako nehmotná, duchovná, večná substancia, ktorej jestvovanie môžeme prijať len cez náboženskú vieru, lebo naše psychologické, biologické a fyzikálne poznanie takúto substanciu nepozná a ani nevie indikovať v ľudskom organizme rovnako, ako aj nadprirodzený svet duchov, nebo, peklo a zdá sa, že boli účelovo vymyslené k ovládaniu, strašeniu a moralizovaniu ľudí. Z uvedeného sa dá usúdiť, že je neracionálne predpokladať jednak jestvovanie duše a aj jej posmrtný stav blaženosti, či zatratenia.
Skúsme podrobiť analýze, názor veriacich v reinkarnáciu, ktorá je spájaná s vytváraním si karmy – zásluhovosti, determinujúcej nasledujúci zrod a život, a porovnať ho s názorom ateistov a skeptikov, že žijeme len raz. Opäť budem vychádzať z reality. Dokázateľne, ak by malo byť reálnym faktom naše opätovné zrodenie a zomieranie, potom nikto z nás si nepamätá svoj predchádzajúci život, pretože ak ho žil, tak jeho smrťou zanikli aj jeho mozgové pamäťové bunky a je tu teda stav vnímania súčasného nášho bytia, ako by bolo prvé a rovnako aj tie predchádzajúce a nasledujúce životy by sme prežívali rovnako. No pozitívne v tejto filozofii je to, že zásluhovosť, karmu pre nasledujúci život si vytvárame v súčasnom živote podľa pravidla: čo sme siali, činili iným teraz, budeme žať v nasledujúcom živote my sami.
Z predchádzajúcej analýzy vyplýva súlad s tým, ako ponímajú život a smrť sekulárni humanisti, že ho vnímame , žijeme, ten súčasný, len tento jediný raz. Či podmienky pre jeho prežitie boli náhodné, alebo determinované karmou z predchádzajúceho života nie je podstatné, ale zdá sa byť rozumné žiť tu a teraz, čo najšťastnejšie, vzájomne si neubližovať, rozvíjať si vedomie vzdelávaním a byť kreatívny aby sme neužitočne , nešťastne, nepremrhali ten jedinečný zázrak prírody – život.
Ten život, ktorý dáva opodstatnenie celému vesmíru, ktorý by nemal bez inteligentného pozorovateľa žiadny zmysel.
|
|
|
12
|
|
|
9. sta2rky 06.03.2012, 14:18
Žijeme len raz
Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.
Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.
Smrť je prirodzenou s...
▲
06.03.2012, 15:33
|
Tak z hľadiska "dialektického materializmu" je to dopredu jasná vec: vyvinuli sme sa na základe neosobných prírodných zákonov vo večnom vesmíre a máme byť zjednotení pod vedením komunistickej strany...
Čo sa týka pamäte mozgu, nestáva sa, aby si niečo pamätal samotný mozog bez živého človeka ako takého, bez mysle človeka a pod. Ľudská pamäť je vždy "niekoho", nejakého subjektu, "ja" a pod. Sú to tvoje, moje spomienky, nie spomienky "pamäťového média" samotného, to je samé o sebe na nič.
"Vedecký výskum o ľudskom vedomí, prezentovaný vedcami na kalifornskom technologickom inštitúte v r. 2001 a v časopise Resuscitation, priniesol dôkaz, že vedomie človeka trvá aj potom, keď jeho mozog prestane pracovať a je vyhlásený za klinicky mŕtveho. Bol to nový, veľmi vážny dôkaz o tom, že mozog a vedomie, to nie je to isté, ale že sú to oddelené jednotky. Autori článku, fyzik Sam Parnia a neuropsychiater Peter Fenwick popisovali prácu s množstvom ľudí, ktorých postihol srdcový infarkt a boli vyhlásení za klinicky mŕtvych, ale neskôr boli oživení a poskytli im rozhovor. Asi 10% z nich popisovalo skúsenosť, že počas časového úseku, kedy im nepracoval mozog, prebiehal u nich dobre usporiadaný, zmysluplný myšlienkový proces, kedy mohli uvažovať a dobre si to vybavujú. Spomedzi faktorov vplyvu boli vylúčené účinky drog, či nedostatku kyslíka - čo sú časté námietky, tých, ktorí takéto niečo spochybňujú. Bádatelia neskôr zistili množstvo podobných prípadov. Niekdajší skeptik Parnia sa na základe týchto poznatkov vyjadril, že vedecké zistenia „podporujú názor, že myseľ, vedomie, či duša sú entity existujúce nezávisle. Ďalej sa v článku zamýšľal nad tým, že mozog by mohol slúžiť ako mechanizmus, ktorý len zviditeľňuje prejavy mysle. Podobne, ako televízny prijímač zobrazuje len obraz a zvuk, ktoré prijíma z vĺn z priestoru. Ak nejaké zranenie mozgu spôsobí, že človek stratí určitý aspekt svojho myslenia, či osobnosti, to ešte nevyhnutne nedokazuje, že zdrojom existencie jeho mysle je mozog. „Jediné o čom to určite svedčí, je to, že je poškodený.“"
|
|
|
27
|
|
|
12. Krištof 06.03.2012, 15:33
Tak z hľadiska "dialektického materializmu" je to dopredu jasná vec: vyvinuli sme sa na základe neosobných prírodných zákonov vo večnom vesmíre a máme byť zjednotení pod vedením komunistickej strany...
Čo sa týka pamäte mozgu, nestáva sa, aby si niečo pamätal samotný mozog bez živého človeka ako takého, bez mysle človeka a pod. Ľudská pamäť je vždy "niekoho", nejakého subjektu, "ja" a pod. Sú to tvoje, moje spomienky, nie spomienky "pamäťového média" samotného, to je samé o sebe na nič...
▲
06.03.2012, 19:56
|
Ja som netvrdil, že mozog je LEN pamäťový orgán a ozaj je hodný výskumu čo sa týka jeho schopnosí v súvislosti s celým ľudským organizmom. Odmietam oddeľovať účelovo jednostlivé schopnosti ľudského organizmu len preto aby sme vyhoveli primitívnym náboženským predstavám.
|
|
|
16
|
|
|
9. sta2rky 06.03.2012, 14:18
Žijeme len raz
Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.
Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.
Smrť je prirodzenou s...
▲
06.03.2012, 17:22
|
...Starký sklamem ťa, už je vedecky dokázané, že pamäť zánikom mozgu nezaniká. Zaoberal sa touto problematikou Karl Pribram:
...Standfordský neurofyziológ Karl Pribram, nezávisle na Davidovi Bohmovi, pri výzkumoch mozgu dospel k holografickej podstate reality. Skúmal kde v mozgu je uložená pamäť a spomienky. Po desaťročia trvajúcich výzkumoch dospel k záveru, že spomienky nie sú ukryté a zakódované v neurónoch, ale vo vzorcoch neurónových impulzov, ktoré prelínajú mozog skrz-naskrz podobne, ako keď svetlo lasera interferuje celú plochu filmu, v ktorej je holografický obraz uložený. Pribram dospel k záveru, že mozog je sám o sebe hologram.
Viac na: odkaz
... a takých, čo si na svoje minulé životy spomenuli, bolo tiež dosť. Za všetkých: Sai Baba. |
|
|
30
|
|
|
16. 06.03.2012, 17:22
...Starký sklamem ťa, už je vedecky dokázané, že pamäť zánikom mozgu nezaniká. Zaoberal sa touto problematikou Karl Pribram:
...Standfordský neurofyziológ Karl Pribram, nezávisle na Davidovi Bohmovi, pri výzkumoch mozgu dospel k holografickej podstate reality. Skúmal kde v mozgu je uložená pamäť a spomienky. Po desaťročia trvajúcich výzkumoch dospel k záveru, že spomienky nie sú ukryté a zakódované v neurónoch, ale vo vzorcoch neurónových impulzov, ktoré prelínajú mozog skrz-naskrz podobne,...
▲
06.03.2012, 20:08
|
Realita o Sai Baba je taká a má pravdepodobne takú výpovednú hodnotu ako legendy o Kristovi.
|
|
|
48
|
|
|
30. sta2rky 06.03.2012, 20:08
Realita o Sai Baba je taká a má pravdepodobne takú výpovednú hodnotu ako legendy o Kristovi.
▲
09.03.2012, 19:12
|
...existujú výpovede očitých svedkov.
|
|
|
22
|
|
|
9. sta2rky 06.03.2012, 14:18
Žijeme len raz
Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.
Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.
Smrť je prirodzenou s...
▲
06.03.2012, 19:03
|
Moje telo vníma? Pre mňa je nástrojom, skrz ktorý vnímam fyzický svet. Akonáhle tento nástroj opustím nič nevníma.
|
|
|
44
|
|
|
9. sta2rky 06.03.2012, 14:18
Žijeme len raz
Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.
Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.
Smrť je prirodzenou s...
▲
07.03.2012, 19:38
|
sta2rky - racionálny prístup , no málo dráždivý - predstava nesmrteľnosti duše je lákava a mnohých to drží pri živote  |
 |
|
10
|
Čím vnímame svoje okolie po smrti / čomu ja teda absolútne neverím/ ak naše vedomie je viazané na existenciu živého mozgu, ktorý smrťou skončí, čiže aj vedomie........?
|
|
|
11
|
|
|
10. 06.03.2012, 14:55
Čím vnímame svoje okolie po smrti / čomu ja teda absolútne neverím/ ak naše vedomie je viazané na existenciu živého mozgu, ktorý smrťou skončí, čiže aj vedomie........?
▲
06.03.2012, 15:00
|
majomajo - on je veľký figliar a má v zásobe nekonečné možnosti - vyber si čo chceš , potom už môžeš všetko. |
|
|
17
|
|
|
10. 06.03.2012, 14:55
Čím vnímame svoje okolie po smrti / čomu ja teda absolútne neverím/ ak naše vedomie je viazané na existenciu živého mozgu, ktorý smrťou skončí, čiže aj vedomie........?
▲
06.03.2012, 17:29
|
nevadi, niesi nič, len lajno, aby si ty mohol "absolutne niečomu verit"  neabsolutne je ake ? hej, aj demenciou, tešiš sa ? |
|
|
18
|
Kresťanstvo hovorí o večnom živote, o duši človeka ako o nehmotnom podklade, ktorý nezomiera a je iba vtelený do hmotnej schránky, čiže nie je podľa kresťanstva jej neoddeliteľnou súčasťou... ale potom má zmysel hovoriť aj o prevteľovaní a učení sa duše skrze telo, a ignorovať to len preto, že cirkev v 6.storočí modifikovala kresťanské náboženstvo podľa politickej požiadavky...nezmysel!
Viac na: odkaz |
|
|
19
|
Hrali ste sa už niekedy hru Lílu? Myslím, že je aj voľne dostupná na internete. Je to božská hra, doslova a do písmena. Hráč hrá vlastne divadlo, ktoré sa volá život, aby sa naučil poznať svet javov a foriem, čiže náš svet, a aby pochopil zmysel svojej životnej role, a poznal sám seba. Akonáhle prijme svoju rolu, a je do nej vtelený, začína hrať svoju hru, pričom zabúda na svoju pravú prirodzenosť, a je ovládaný už iba svojou rolou, a kockou karmy. Dostáva sa do stavu zabudnutia, až do chvíle precitnutia, poznania vyšších súvislostí, zmyslu a cieľa hry. V tejto hre nie je smrť. Hráč prechádza jednotlivými úrovňami, až pokiaľ nedosiahne kozmického vedomia. Je to zábavná hra, plná úskalí v podobe zlých hadov, ktorí hráča možu stiahnuť opäť na nižšie úrovne telesnosti, pokiaľ tak rozhodne kocka karmy, ale aj šípov, po ktorých zase stúpa do vyšších energetických úrovní. Skúste!
|
|
|
20
|
|
|
19. 06.03.2012, 17:46
Hrali ste sa už niekedy hru Lílu? Myslím, že je aj voľne dostupná na internete. Je to božská hra, doslova a do písmena. Hráč hrá vlastne divadlo, ktoré sa volá život, aby sa naučil poznať svet javov a foriem, čiže náš svet, a aby pochopil zmysel svojej životnej role, a poznal sám seba. Akonáhle prijme svoju rolu, a je do nej vtelený, začína hrať svoju hru, pričom zabúda na svoju pravú prirodzenosť, a je ovládaný už iba svojou rolou, a kockou karmy. Dostáva sa do stavu zabudnutia, až do chvíle pr...
▲
06.03.2012, 18:41
|
Kresťanstvo a niektoré iné relígie a smery nie sú o reinkarnácii. Origenesove myšlienky nedokazujú reinkarnáciu v kresťanstve ako takom. "Ako je ľuďom ustanovené raz zomrieť a potom príde súd, tak sa aj Kristus raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú." (Biblia, List Hebrejom 9, 27-28) Učiť sa môžeš "cez telo" v tomto živote. A budeš sa môcť učiť a rozvíjať aj duchovne vo večnosti.
Reinkarnácia. Kto z tých mnohých ľudí, ktorými som údajne bol a budem, som vlastne ja? Ten - povedzme - kráľ v staroveku, či žobrák v stredoveku, sluha ci vojak v novoveku? Komunista či fašista? Každý z nich má predsa svoju vlastnú identitu. Každý má svoj jedinečný život. Okrem toho má každý svojich rodičov, rodinu či príbuzných. Plus priateľov a známych. Ktorí sú napr. moji rodičia a príbuzní? Mám veľa rozličných rodičov? To je dajaký chaos, hm?
Podľa kresťanstva to bude kvázi "tak ako teraz", len v duchovnej podobe. Máš tento život a týchto jediných príbuzných, s touto identitou budeš žiť vo večnosti, budeš môcť sa stretnúť s rodičmi, budeš si pamätať na tento život (mám na mysli hlavne to pozitívne) a pod. V kresťanstve do života človeka vstupuje aktívne Duch sv. skrze Krista, človek sa stáva "chrámom Ducha Božieho", je ním akoby vzkriesený
|
|
|
21
|
|
|
20. Krištof 06.03.2012, 18:41
Kresťanstvo a niektoré iné relígie a smery nie sú o reinkarnácii. Origenesove myšlienky nedokazujú reinkarnáciu v kresťanstve ako takom. "Ako je ľuďom ustanovené raz zomrieť a potom príde súd, tak sa aj Kristus raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú." (Biblia, List Hebrejom 9, 27-28) Učiť sa môžeš "cez telo" v tomto živote. A budeš sa môcť učiť a rozvíjať aj duchovne vo večnosti.
Reinkarnácia. Kto z tých mnohých ľudí, ktorý...
▲
06.03.2012, 18:52
|
Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomku, pravdepodobne vinou sporu o origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov. V gréckom originály sa ich zachovalo iba málo, väčšia zachovaná časť sa nachádza v latinských prekladoch pochádzajúcich od Hieronýma a Rufina. Podľa Hieronyma bolo Origenových spisov okolo 2 000, podľa Epifania až 6 000. Väčšinou išlo o Origenove prednášky alebo diktáty zapisované hneď niekoľkými stenografmi súčasne.Ľudská duša je podľa Origena (opäť pod vplyvom platonizmu) nielen nesmrteľná, ale aj večná. Že sa nachádza v hmotnom tele, je zavinené jej hriechom a pádom. V istom zmysle Origenes hovorí o „prevteľovaní“, pretože každá duša môže žiť v rôznych svetoch idúcich po sebe, – je vždy slobodná odmietnuť Boha, „padnúť“ a dostať sa do hmotného sveta.
(Líla vychádza z hinduizmu ako aj reinkarnácia.)
|
|
|
26
|
|
|
21. 06.03.2012, 18:52
Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomku, pravdepodobne vinou sporu o origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov. V gréckom originály sa ich zachovalo iba málo, väčšia zachovaná časť sa nachádza v latinských prekladoch pochádzajúcich od Hieronýma a Rufina. Podľa Hieronyma bolo Origenových spisov okolo 2 000, podľa Epifania až 6 000. Väčšinou išlo o Origenove prednášk...
▲
06.03.2012, 19:07
|
no počkaj, Origénes vychádzal z pytagorejského metempsychósys, čiže sťahovanie duše... pozor, to však nie je totožné s reinkarnáciou. Tam je dôležité iba to putovanie duše po planetárnych sférach, tak ako to učili novoplatonici.
|
|
|
37
|
|
|
26. 06.03.2012, 19:07
no počkaj, Origénes vychádzal z pytagorejského metempsychósys, čiže sťahovanie duše... pozor, to však nie je totožné s reinkarnáciou. Tam je dôležité iba to putovanie duše po planetárnych sférach, tak ako to učili novoplatonici.
▲
07.03.2012, 15:09
|
...a čo sú podľa teba, tie planetárne sféry? Rodíme sa predsa do určitých znamení, ktoré spadajú pod konkrétnych planetárnych vládcov SS.
|
|
|
25
|
|
|
20. Krištof 06.03.2012, 18:41
Kresťanstvo a niektoré iné relígie a smery nie sú o reinkarnácii. Origenesove myšlienky nedokazujú reinkarnáciu v kresťanstve ako takom. "Ako je ľuďom ustanovené raz zomrieť a potom príde súd, tak sa aj Kristus raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú." (Biblia, List Hebrejom 9, 27-28) Učiť sa môžeš "cez telo" v tomto živote. A budeš sa môcť učiť a rozvíjať aj duchovne vo večnosti.
Reinkarnácia. Kto z tých mnohých ľudí, ktorý...
▲
06.03.2012, 19:06
|
Ak duch je ten kto prechádza jednotlivými životmi a a vonkajšia osobnosť s ktorou sa väčšina identifikuje je smrteľná? Potom duchom sme my a na základe minulej osobnosti si vytvoríme pre budúci pobyt na Zemi novú osobnosť, ktorú potrebujeme pre svoj vývoj.
|
|
|
36
|
|
|
20. Krištof 06.03.2012, 18:41
Kresťanstvo a niektoré iné relígie a smery nie sú o reinkarnácii. Origenesove myšlienky nedokazujú reinkarnáciu v kresťanstve ako takom. "Ako je ľuďom ustanovené raz zomrieť a potom príde súd, tak sa aj Kristus raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú." (Biblia, List Hebrejom 9, 27-28) Učiť sa môžeš "cez telo" v tomto živote. A budeš sa môcť učiť a rozvíjať aj duchovne vo večnosti.
Reinkarnácia. Kto z tých mnohých ľudí, ktorý...
▲
06.03.2012, 20:36
|
Krištof, zrejme prísľub večného života je pre teba lákavá ponuka a náboženstvá s ňou pre takých ako si ty prichádzajú a majú zrejme aj úspech, veď veriacich v takéto nezmysli je na Slovensku okolo 80%. Neobávaš sa nudy z večného života? Ja ano.
|
|
|
38
|
...Na základe mnohých pokusov, ktoré prevádzal Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny pri sibírskom oddelení Ruskej akadémie vied, dospel akademik V.P.Kaznečejev k tomuto záveru: Živá látka (duša) sa najprv projektuje do holografického obrazu poľa a podľa toho si tiež vytvára svoje konkrétne pozemské biologické telo. Život má teda dve roviny, z ktorých tá prvá je práve rovinou holografického poľa.
...Člen Ruskej akadémie vied P.P.Garjajev so svojimi kolegami dokázal, že taký hologram vzniká skôr, než sa celistvý organizmus narodí. Uvedieme stručné vyvetlenie: Informácie, ktoré prichádzajú zvonka k embryu, nútia jeho chromozómy vytvoriť určitý vlnový obraz. Tento obraz, hologram, diktuje tvoriacim sa bunkám formu.
...viac: Fyzika viery, Tichoplavovci.
|
|
|
40
|
...Akademik I.P.Volkov hovorí: V bunkách živých látok existuje spolu s nimi tiež živé pole.Toto pole nemá žiadne hmotné hranice. Fyzické telo človeka predstavuje fenomén materiálneho sveta. Ľudská psychika (prevtelená duša) zosobňuje zákonitosti jemnohmotného sveta. Existuje ale transcendentálny kozmický princíp, ktorý ich spojuje lebo rozpojuje podľa princípu karmy - reinkarnácia.
|
|
|
41
|
Živé pole je nehmotné ? Čo hovorí akademik na vzťah E=m.c2 ?
|
|
|
42
|
|
|
41. 07.03.2012, 15:44
Živé pole je nehmotné ? Čo hovorí akademik na vzťah E=m.c2 ?
▲
07.03.2012, 15:55
|
...dobrá otázka Majko, dovolím si odpovedať za akademika (a teraz si zgustnem!): Len tak mimochodom, keď nevieš napísať c na druhú, napíš radšej cc, nie c2, ale to je iba drobná matematická poznámka..."Hmotná" elementárna častica je v podstate energetická častica a podľa toho, akou energiou disponuje, takou sa javí. Platí nielen to, ako správne postuloval Einstein, že hmota je forma energie, ale tiež, že energia má efektívnu hmotnosť, čiže niečo váži. Všetky jej mysliteľné formy niečo vážia, dokonca aj sveteľná...
|
|
|
43
|
No potom nechápem ako môžeš tvrdiť predošlé kecy, hehehehehe. Mne to nemusíš vysvetľovať ja som mal termodynamiku........
|
|
|
45
|
Áno, presne sa zhodujem s názvom tejto témy. Inak veľa tých reakcií tuná je zaujímavých. Dobre sa mi to číta-pred pár rokmi sa mi stalo čosi, po čom som bol dosť dlho klinicky mŕtvy v kóme a tak. Skrátka bol som duchom /"na tento čas"/ tri mesiace /kľudne si môžte predstaviť 30 rokov/. Pamätám si asi viac, akoby som chcel a tak sa ospravedlňujem, že sa smejem. Chcem len povedať a nikoho nepresviedčam-Áno cirkev si "svojvoľne" upravila aj túto časť učenia, ktoré navonok propaguje...
|
|
|
|
