A prečo?

Syn: Ocko, prečo sme napadli Irak?

Otec: Pretože mali zbrane hromadného ničenia.

Syn: Ale ja som myslel, že nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia.

Otec: To preto, lebo Iračania ich schovali pred inšpektormi.

Syn: A preto sme napadli Irak?

Otec: Áno. Invázie vždy viac účinkujú ako inšpekcie.

Syn: Ale potom ako sme tam vtrhli, sme aj tak žiadne nenašli.

Otec: To preto, lebo tie zbrane sú tak dobre schované. Ale neboj sa, nájdeme ich. Určite ich nájdeme.

Syn: Prečo chcel mať Irak všetky tie zbrane?

Otec: Použiť ich vo vojne, ty hlupáčik!

Syn: Ale keď mali všetky tie zbrane, ktoré plánovali použiť vo vojne, prečo ich teda žiadne nepoužili, keď sme s nimi išli do vojny?

Otec: No, samozrejme nechceli, aby niekto vedel o tom, že ich majú, tak radšej volili zomierať na tisícky, než sa brániť.

Syn: To nemá zmysel. Prečo by volili zomierať, keď mali všetky tie veľké zbrane, ktorými mohli proti nám bojovať?

Otec: To je rozdielna kultúra. Nepredpokladá sa, že by to malo mať zmysel.

Syn: A čo ak nemali žiadne zbrane hromadného ničenia?

Otec: Vieš, na tom nezáleží, či ich majú, alebo nemajú. My máme vždy iný dobrý dôvod pre inváziu.

Syn: Aký to je dôvod?

Otec: Saddam Hussain bol krutý diktátor.

Syn: Prečo? Čo robí krutý diktátor, že je správne vtrhnúť do jeho krajiny?

Otec: Za prvé, týral svojich vlastných ľudí.

Syn: Niečo také ako robia v Číne?

Otec: Neporovnávaj Čínu s Irakom. Čína je dobrý ekonomický partner, kde milióny pracujú za otrocké mzdy v kadejakých dierach, aby robili americké korporácie bohatšími.

Syn: Teda keď nejaká krajina dopustí, aby jej obyvatelia boli vydieraní preto, aby urobili Ameriku bohatšou, je to dobrá krajina napriek tomu, že tyranizuje vlastných ľudí?

Otec: Správne.

Syn: Prečo boli ľudia v Iraku týraní?

Otec: Pre politické zločiny, väčšinou za kritizovanie vlády. Ľudia, ktorí kritizovali vládu, boli poslaní do väzenia a mučení.

Syn: Nie je to to isté, čo sa robí v Číne?

Otec: Povedal som ti, v Číne je to iné.

Syn: Aký je rozdiel medzi Čínou a Irakom?

Otec: No, v prvom rade, v Iraku vládla strana Baath a Čína je komunistická.

Syn: Nepovedal si mi kedysi, že komunisti sú zlí?

Otec: Nie, nie všetci komunisti sú zlí, len kubánski komunisti.

Syn: Prečo sú kubánski komunisti zlí?

Otec: No, ľudia, ktorí kritizujú kubánsku vládu, sú poslaní do väzenia a sú mučení.

Syn: Ako v Iraku?

Otec: Presne tak.

Syn: A tiež ako v Číne?

Otec: Povedal som ti, Čína je dobrý ekonomický partner, ale na druhej strane, Kuba nie je.

Syn: Ako to, že Kuba nie je dobrý ekonomický partner?

Otec: No vieš, niekedy v začiatkoch 60-tich rokoch naša vláda vydala zákony, ktoré robili obchody medzi americkými podnikateľmi a Kubou nelegálne, pokiaľ neprestanú byť komunisti a začnú byť kapitalisti ako my.

Syn: Ale keby sme sa zbavili tých zákonov a začali obchodovať s nimi, nepomohlo by to Kubáncom stať sa kapitalistami?

Otec: Nebuď premúdrelý.

Syn: Nemyslím, že som.

Otec: A tiež, v Kube nemajú slobodu náboženského vyznania.

Syn: Niečo také ako Čína a ich hnutie Falung Gong však?

Otec: Povedal som ti, prestaň hovoriť zlé veci o Číne. A hlavne, Saddam Hussain prišiel k moci vojenským pučom a teda prirodzene nie je legitímnym “lídrom”.

Syn: Čo je to “vojenský puč”?

Otec: To je, keď generál prevezme vládu nad krajinou použitím vojenskej sily namiesto vyhlásenia slobodných volieb, ako to robíme my v Amerike.

Syn: Neprišiel takto k moci vládca Pakistanu?

Otec: Myslíš generála Parvíza Mušarráfa? Uh, oh, áno, ale Pakistan je náš priateľ.

Syn: Prečo je Pakistan náš priateľ, keď ich líder je nelegitímny?

Otec: Nikdy som nepovedal, že Parvíz Mušarráf je nelegitímny líder.

Syn: Nepovedal si práve, že generál, ktorý príde k moci tým, že silou zvrhne legitímnu vládu je nelegitímny líder?

Otec: To platí len o Saddamovi Husseinovi. Parvíz Mušarráf je náš priateľ, lebo nám pomohol napadnúť Afganistan.

Syn: Prečo sme vtrhli do Afganistanu?

Otec: Za to, čo nám urobili 11. septembra.

Syn: Čo nám urobil Afganistan 11. septembra?

Otec: Ako vieš, 11. septembra devätnásť mužov – pätnásť z nich Saudskí Arabi – uniesli štyri lietadlá a s troma z nich vleteli do dvojičiek a Pentagonu, zabijúc viac ako 3000 Američanov.

Syn: Ako do tohoto celého zapadá Afganistan?

Otec: Bolo to v Afganistane, kde títo zlí muži trénovali za represívnej vlády Talibanu.

Syn: Kto ich trénoval?

Otec: Veľmi zlý muž, menom Osama bin Ladin.

Syn: Ach áno, ten chlapík. Bol on z Afganistanu?

Otec: Ó nie, on bol zo Saudskej Arábie. Ale on bol zlý muž, veľmi zlý muž.

Syn: Nebol on kedysi náš priateľ?

Otec: Len vtedy, keď sme pomáhali jemu a mudžahídom odraziť sovietsku inváziu do Afganistanu v 80-tych rokoch .

Syn: Kto sú Sovieti? Je to Diabolské Komunistické Impérium, ktoré spomínal Ronald Reagan?

Otec: Už nieto viac Sovietov. Sovietsky Zväz sa rozpadol v roku 1990, alebo tak nejako, a teraz majú voľby a kapitalizmus ako my. Teraz ich nazývame Rusmi.

Syn: Tak teda Sovieti – teda myslím Rusi- sú teraz naši priatelia?

Otec: Ach, v skutočnosti nie. Vieš, boli naši priatelia pár rokov po tom, ako prestali byť Sovieti, ale potom sa rozhodli nepodporovať našu inváziu do Iraku, takže teraz sme na nich nahnevaní. Tiež sa hneváme na Francúzov a Nemcov, lebo ani tí nám nepomohli v invázii do Iraku.

Syn: Tak teda Francúzi a Nemci sú tiež “diabolskí”?

Otec: Nie tak úplne “diabolskí” ale dosť zlí, takže sme museli premenovať „french fries“ a „french toast“ na „freedom fries“ a „freedom toast“.

Syn: Premenujeme potraviny vždy, keď iné krajiny neurobia to, čo my chceme, aby urobili?

Otec: Nie, to robíme len našim priateľom. Našim nepriateľom vtrhneme do ich krajiny.

Syn: Ale nebol Irak našim priateľom kedysi späť v 80-tych rokoch?

Otec: Áno, áno. Chvíľku.

Syn: Vládol aj vtedy v Iraku Saddam Hussain?

Otec: Áno, ale vtedy bojoval proti Iránu, čo ho robilo našim priateľom, dočasne.

Syn: Prečo ho to robilo našim priateľom?

Otec: Pretože vtedy bol Irán našim nepriateľom.

Syn: Takže ktokoľvek, kto bojuje s niektorým našim nepriateľom, sa stane automaticky našim priateľom?

Otec: Áno….vo väčšine prípadoch.

Syn: A každý, kto bojuje proti nášmu priateľovi, je automaticky nepriateľ?

Otec: Niekedy aj to je pravda. Avšak, ak americké korporácie môžu predávať zbrane obidvom stranám, v tom istom čase, o to lepšie.

Syn: Prečo?

Otec: Lebo vojna je dobrá pre ekonómiu, čo je dobré pre Ameriku. Taktiež vzhľadom k tomu, že Boh je na strane Ameriky, a každý, kto je proti vojne, je bezbožný protiamerický zradca a podporovateľ teroristov. Rozumieš už teraz, prečo sme napadli Irak?

Syn: Myslím, že áno. My sme ich napadli, lebo Boh chcel, aby sme ich napadli, áno?

Otec: Áno.

Syn: Ale ako sme vedeli, že Boh chcel, aby sme napadli Irak?

Otec: Vieš, Boh osobne rozpráva s prezidentom Bushom a povie mu, čo má robiť.

Syn: Teda v podstate hovoríš, že my sme napadli Irak, lebo Boh povedal prezidentovi Bushovi, aby to urobil… áno?

Otec: Áno. Konečne teda rozumieš. Teraz zavri oči a spi. Dobrú noc.

Syn: Dobrú noc ocko.

net

najsmutnejšia a zároveň najodpornejšia rozprávka na dobrú noc, aká sa dieťatku(občania) môže dostať, chudák otec(korporátne médiá), tiež obeť zrady(hypotekrátna ekonomika a jej finanční predstavitelia, tzv.lichva) ,,

ved logika. nechapem, co na tom nechapes

nechapem, preco si myslis, ze na tom nieco nechapem
Proste boh tak chce a viac sa nemam na co pytat

sorry, zly usudok. vidim, ze si s tym stotozneny, a tak to ma byt. lebo!

Jasne, ze takto ma byt. Ako inak by boh selektoval svoje dobre ovecky od idiotov?
Jednoduucho..
Boh povie Georgovi: Georgieboy treba napadnut Irak!
Bush: Ano pane boze tiez si myslim, ze je to vyborny napad a spravne riesenie.
Boh si pri tom v nemom uzase capne rukou po cele a odskrtne si Georga do kolonky HELL 🙂))

Keď to tak boh chce, potom si oprav rozprávku, lebo má byť takto:

Syn: Ocko, prečo sme napadli Irak?

Otec: Proste boh tak chce.

Syn: Ale ja som myslel, že nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia.

Otec: Proste boh tak chce.

Syn: A preto sme napadli Irak?

Otec: Proste boh tak chce.

...

docital si sa az ku koncu Vlado? 🙂

Mohol som to celé prepísať, ale minule ma upozornili diskutujúci, že som mal byť stručnejší... že nie sú takí hlúpi, že sa dokážu dovtípiť.

Končí to: Syn: Dobrú noc ocko.

Veru, veru. Ale mne sa ešte nechce ísť spať.